Oktopusovníky

                                                                                                                                  Pridané 20.1.2014

„Oktopusovník“ je žargónový výraz, ktorý sa pravdepodobne správne nazýva „držiak oktopusu“, alebo ešte presnejšie – „úchyt alternatívneho zdroja plynu“. Každý producent potápačského výstroja, sa snaží vyriešiť problém odstávajúceho oktopusu po svojom. V regáloch potápačských obchodoch tak nachádzame rôzne držiaky, karabínky a chrániče od výmyslu sveta. Množstvo, druhy a variabilita rôznych typov je len dôkazom, že aj v potápaní platí: „že koľko ľudí – toľko chutí“. Popíšme teraz najpoužívanejšie spôsoby umiestnenia sekundárneho regulátora na výstroji dnešných potápačov.

Plastová karabína (plus)

Najpoužívanejším spôsobom upevnenia je otočná plastová karabína, zavesená na niektorý z „D“ krúžkov, ktoré sú súčasťou vyvažovacej vesty. Na druhom konci je potom (tu prichádza už skôr spomínané plus) v podobe kruhovej gumičky, kusu opracovaného neoprénu s otvorom, neoprénového krúžku, gumeného zdrhovadla a ďalších „vynálezov“ slúžiacich na upevnenie hadice, náustku, či inej časti druhého stupňa oktopusu.

Plastová krytka

Jedným z najrozšírenejších spôsobov uchytenia je plastový kryt, do ktorého sa nasúva náustok druhého stupňa regulátora. Takýto chránič máva tvar detskej loptičky, alebo plnej podkovy, ktoré náustok tesne obopínajú a oktopus v nich spoľahlivo drží a nevypadáva. Napriek tomu ich môže potápač pri použití primeranej námahy vytiahnúť. Na vestu sa pripína odnímateľným krúžkom. Aj keď je trocha objemnejší, jeho ďalšou výhodou je aj skutočnosť, že zabraňuje prieniku nečistôt do regulátora.

Velcro systém

Použitie Velcro (suchého zipsu) je jednoduchý a spoľahlivý spôsob upevnenia alternatívneho zdroja plynu. Jeden z dielov, obyčajne háčiková časť Velcra v tvare „chňapky“ sa pripevní karabínou či iným spôsobom o vestu potápača. Chňapka vo funkčnej polohe zviera svoj protikus, ktorý na LP hadici pridŕžajú zvyčajne len gumičky.

Zátka

Ďalším typom oktopusovníku je držiak, ktorý je vlastne zátkou v tvare kotvy. Táto zátka z gumy, alebo častejšie z plastu drží vo funkčnej polohe jedným koncom vnútorný priestor náustku. Jej druhý koniec je pripevnený na výstroji potápača karabínou alebo napevno, elektrikárskou páskou.

Magnetka

Hitom tohtoročnej sezóny je magnetický držiak alternatívneho zdroja plynu. Jeden diel zariadenia sa pripevňuje na hadicu otopusu poblíž druhého stupňa. Jeho protikus, umiestnený na kompenzátore s pomocou malej karabínky pridŕža magnetickou silou oktopus, keď na jeho uvoľnenie stačí primeraná námaha.

Keď „oktopusovník“ chýba

Možno je čítanie vyššie uvedeného textu celkom zbytočné, ak si milý čitateľ zástancom „minimalistického usporiadania“ svojho výstroja. Často vidíme najmä na vestách potápačských požičovní, ako sa hadica oktopusu jednoducho zalomí do slučky a prestrčí sa cez niektorý „D“-krúžok alebo krycí záhyb prsného popruhu. Je pravdou, že v takom prípade potápač len s ťažkosťami vyťahuje oktopus z jeho úkrytu pri výcviku (nie daj bože, ako by ho dosahoval v reálnej krízovej situácii). V rovnakej miere to platí aj pre uloženie oktopusu do vrecka kompenzátora. Po tom čo sa nafúkne, ako tomu v prípade núdzového výstupu spravidla býva, je jeho vytiahnutie prakticky nemožné. Následky takéhoto rozhodnutia o umiestnení oktopusu si môže každý domyslieť.

Gumička pod krkom

Na záver sme si nechali riešenie, pochádzajúce z prostredia technického potápania. V tejto komunite prevláda názor, že potápač v prípadoch núdzových výstupov z dôvodu nedostatku dýchacieho média a ďalších situácií zdieľania plynu poskytuje svojmu druhovi regulátor, ktorý má v ústach a z ktorého práve dýcha. Pri viacerých typoch technického potápania (vrakové, jaskynné...), sa namiesto bežnej LP hadice používa dlhšia, aj 2 metre dlhá hadica. Ako náhle putuje tento regulátor do úst potápača v núdzi, berie si darca do svojich úst záložný regulátor, ktorý mu až do tej chvíle visel pod krkom na špeciálnej gumičke (pre zjednodušenie ju taktiež nazvime oktopusovníkom).

Preferencia niektorého z uvedených spôsobov upevnenia alternatívneho zdroja plynu, je skutočne len otázkou osobného vkusu a zvyku. Ale najčastejšie ním býva typ, s ktorým sa stretol v úvodnom kurze potápania a ktorý používal jeho inštruktor či iná autorita školy, kde absolvoval svoj výcvik.

Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi