Záťažové systémy
Pridané 20.1.2011
Písať v rubrike „Ako si vybrať.......“ o záťažových systémoch je do
určitej miery bizarné. Väčšina potápačov totiž v žiadnom prípade nemá
v úmysle si zadovážiť vlastné záťaže. Veď tých, ktorí vlastnia kompletný
výstroj je len zlomok a sú to prevažne tí, ktorí chodia potápať pravidelne,
aj v našich vodách a bez ohľadu na počasie, či ročné obdobie.
Drvivá väčšina potápačov však vlastní len časť výstroja a jej zbytok
si požičiava na potápačských základniach. Ostatné – fľaša, olovo a plnenie
je spravidla v cene akýkoľvek potápačských balíčkov. Ale pozrime sa
spolu bližšie na jednotlivé typy záťažových systémov.
Účel a funkcia
Primárnou funkciou záťaží v potápaní je v počiatočnej fáze ponoru pri
zostupe prekonať vztlakovú silu obleku a ďalších súčastí výstroja, ktoré
majú pozitívnu bilanciu a ťahajú potápača ku hladine.
Materiál
Z hľadiska používaných materiálov sa po celom svete používa olovo,
pre svoju ľahkú spracovateľnosť a značnú hmotnosť pri minimálnom objeme.
V poslednom období sa síce veľa diskutuje o chemickom zložení olova
používaného v potápaní a jeho dopade na životné prostredie. Faktom ale
zostáva, že vyhráva olovo získavané z vyvažovacích teliesok známych
z prostredia pneuservisov.
O niečo kvalitnejšie olovo získavajú samozvaní zlievači z radov rodinných
príslušníkov majiteľov potápačských základní zo starých vodovodných
trubiek. A aj keď výrobcovia potápačských potrieb vyvinuli značné úsilie,
aby sa presadili na trhu s olovami potiahnutými plastovým obalom, neujali
sa pre značnú cenu. A tak sa aj naďalej záťaže získavajú v procese samovýroby.
Druhy a typy
V princípe rozdeľujeme záťaže na monolitné a brokové. Tradičná predstava
potápača (nielen v tvorbe autorov kreslených vtipov), je s opaskom,
na ktorom sú navlečené záťaže.
V Európe zvyčajne nachádzame záťaže v tvare štvorcov, či obdĺžnikov
s dvoma otvormi na prevlečenie opasku so šírkou 50 mm. Pre škandinávske
krajiny sú typické okrúhle, či elipsovité závažia a Severná Amerika
s karibskou oblasťou obľubuje závažia v tvare akýchsi „granátov“ s jediným
otvorom.
Takéto závažia sa síce ľahko navliekajú, ale vyžadujú používanie zabezpečovacej
pracky, tzv. „stopperu“ zabraňujúceho zvlečeniu závaží z opasku. V pracovnom
potápaní sa používajú aj záťaže so zakomponovanou skrutkou s vonkajším
závitom, ktoré sa nasadzujú do špeciálneho opasku s maticami. Hmotnostne
sa záťaže veľmi líšia. Vyrábajú sa v rozmedzí od 0,8 až po 3 kg ťažké
kusy. Typickou hmotnostnou kategóriou je však 1,33 kg.
Vreckové záťaže
Okrem monolitne odliatych kusov sa používajú aj vreckové záťaže. Ide
o olovené guľôčky v zatavených plastikových či textilných vreckách.
Tieto sa potom vkladajú do „kapsových“ opaskov či všakovakých „zákutí“
kompenzátorov. Ich nespornou výhodou je skutočnosť, že ak neopatrnému
jedincovi na súši náhodou vypadnú z rúk a trafia jeho nohu, nedôjde
k jeho poraneniu.
Integrované záťažové systémy
Často sa spomínajú integrované záťaže. BCD s integrovaným záťažovým
systémom vznikli ako odozva na potápanie v chladnejších vodách, v ktorých
sa musíme chrániť hrubšími izolačnými oblekmi, čo si vynútilo potrebu
väčšieho množstva olova.
Takáto záťaž koncentrovaná na opasku, vyvolávala u mnohých potápačov
bolesti v krížovej časti. Výrobcovia BCD sa preto snažili umiestnenie
záťaží tak, aby sa skĺbilo hneď niekoľko požiadaviek:
• vhodné rozdelenie záťaže po bokoch, ale niekedy aj v zadnej časti
povedľa zásobníka
• ľahké nasadzovanie a odstrojovanie záťaže, realizovateľné aj na hladine
v hlbokej vode
• v prípade núdze možnosť rýchleho odhodenia
Jednotliví výrobcovia to riešia prostredníctvom vreciek, do ktorých
sa umiestňujú klasické záťaže alebo sekané olovo v sáčkoch. Tieto vaky
po bokoch, sa vkladajú do akýchsi „zásuvok“ s rýchlo otvárateľnými prackami.
Integrovaný záťažový systém niekedy tvoria vrecká so suchým zipsom,
či plastovým zámkom. Záťaž z každej strany sa uvoľňuje nezávisle zatiahnutím
za príslušný mechanizmus. Exotickým systémom je napríklad tiahlo podobné
odisťovaciemu mechanizmu padákov, ktoré vyvlečie zo spodnej časti vakov
na olová zadržiavacie lanko a záťaž je v mihu uvoľnená.
Ďalšie záťažové systémy
Alternatívnym systémom distribúcie záťaží je aj spôsob zavesenia opasku
na akomsi postroji pripomínajúcom traky. Potápač tak na súši nesie celú
hmotnosť závaží na svojich ramenách, a nie na páse, čo zaťažuje najmä
krížovú oblasť.
Takéto potápačské „kšandy“ pochádzajúce pôvodne z prostredia komerčného
potápania obľubujú najmä potápači s extrémnou nadváhou, ktorým bežný
opasok nestačí svojou kapacitou a ktorých neustále prenasleduje prízrak
možnosti straty záťažového opasku po skoku do vody.
Pri použití suchých potápačských oblekoch sa občas používajú aj nožné
záťaže s hmotnosťou maximálne do 1kg. Obyčajne sú v tvare akýchsi podkovičiek
či pásov. Na priehlavky potápača sa pripevňujú prackou alebo velcro
zipsom.
V súčasnom chápaní technického potápania, pre ktoré je odhadzovanie
záťaže len veľmi nepravdepodobným scenárom si našlo svoje miesto takzvané
„V“ závažie. V tvare uvedeného písmena sa napevno umiestňuje medzi oceľovú
chrbtovú dosku kompenzátora a dvojité zásobníky. Málokedy prekračuje
2-kilogramovú hmotnosť.
Ošetrovanie záťaží
Starostlivosť o záťaže vyžaduje len minimum pozornosti potápača. Spočíva
najmä v ich ochrane pred prudšími nárazmi, ktoré dokážu deformovať pevné
olovené bloky. Aj vrecká brokových záťaží sa môžu v prípade nevhodného
zaobchádzania roztrhnúť.
Podobne ako iné súčasti výstroja, aj olová a opasky v rámci ochrany
pred agresívnym pôsobením soli po každom ponore v mori oplachujeme čistou,
sladkou vodou. Na rozdiel od citlivejších regulátorov a prístrojov nie
je bezpodmienečne nutné ich uskladňovať v osobitnom obale, alebo na
suchom, tmavom či dobre vetranom mieste.
Výber vhodných záťaží
Z uvedeného vyplýva, že výber záťažového systému nie je nijak zložitým
procesom. Na to, aby sa dokázal jedinec zorientovať v jednotlivých typoch
celkom istotne postačí zopár skúšobných ponorov, alebo dobrá rada inštruktora
či skúsenejšieho potápača. Výber je istotne tiež ovplyvnený spôsobom
potápania, frekvenciou ponorov alebo typickým prírodným prostredím akvatória,
v ktorom sa jedinec najčastejšie ponára.
Kto rád nakupuje a chce mať vždy pocit prvotriednej kúpy, bude istotne
sledovať výsledky rôznych porovnávacích testov, ktoré sú dnes bežne
dostupné na internete či v printových potápačských periodikách. Pripúšťame
však, že pri výbere záťaží nebude pravdepodobne stáť kritérium renomé
výrobcu alebo značka na prvom mieste.
Rozhodovať asi budú:
- Predpokladaný spôsob potápania (rekreačné – technické – pracovné)
- Vhodnosť vzhľadom na veľkosť a typ postavy
- Spoľahlivosť
- Odolnosť voči mechanickému poškodeniu
Ostatné zostáva otázkou vkusu budúceho majiteľa týchto síce menej dôležitých,
ale zato nepostrádateľných súčastí výstroja potápača.
Ernest Tumann
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor
pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.
Napíš autorovi
| 
