Pro Dive Chorvátsko 
 

Potápačské nože v súčasnosti

                                                                                                                         Pridané 26.10.2011

 

Predstava potápača sa v očiach verejnosti vo všeobecnosti spája s jedincom, ktorý do vody nevojde bez toho, aby mal riadny potápačský nôž. V každom trochu solídnejšom akčnom filme z holywoodskej produkcie, sa takýmto nožiskom potápač-hrdina bráni pred útokom obrovského žraloka, alebo iného zmutovaného morského tvora.


Nie zbraň, ale nástroj

V skutočnosti, na rozdiel od svojej „filmárskej polohy“, nie je pre potápača nôž zbraňou – ale užitočným nástrojom. V našich, stredoeurópskych vodách sa okrem chladu a horšej viditeľnosti potápač stretáva aj s ďalšou nástrahou, ktorou môže byť obyčajný rybársky vlasec. Tento tenký a zdanlivo krehký kúsok silonu, nie je možné pod vodou pretrhnúť, akokoľvek silným by bol potápač.

Vtedy prichádza na rad nôž, jeden z najstarších nástrojov aké človek od počiatku používal. V morských podmienkach sa nôž najčastejšie zíde pri vyprosťovaní sa zo sietí.
Celkom iný rozmer a význam má nosenie noža pre technických potápačov, ktorí často prenikajú do útrob vrakov, zatopených štôlní a jaskynných systémov. Pre týchto čudákov sa môže stať nôž rozhodujúcim článkom na vážkach medzi životom a smrťou.

Ale pravdu povediac, uvedené nemusí byť pravidlom. Nože už nie sú ako kedysi, neoddeliteľnou súčasťou výstroja potápača. Dokonca jestvujú na svete potápačské regióny, kde je nosenie noža pod vodou doslova zakazované!


Súčasný dizajn nožov

Potápačské nože sa v 90-tych rokoch minulého storočia, rozmerovo značne zmenšili. Ich minulosti sa venujeme na inom mieste nášho webu. Súčasné nože sú ľahšie, kompaktnejšie, ostrejšie a s rafinovanejším tvarom čepele. Postupom času sa v potápačskom priemysle ustálila dĺžka čepele aj rúčky okolo 10-13 cm. Ak sme však skonštatovali, že nôž strednej veľkosti je lepší než veľký, neznamená to, že ten najmenší je súčasne aj najlepší. Niektorí výrobcovia si to však pravdepodobne myslia, pretože rúčky ich nožov majú často len okolo 4-6 cm, čo podľa nášho názoru neposkytuje dostatočnú plochu opory pri manipulácii s takýmto nástrojom.


Čepeľ

Ostrosť čepele je relatívny pojem. Popri materiály z ktorého je vyrobená, závisí hlavne od jej tvaru a aj dĺžky. V podmienkach rezania umelohmotných lán pod vodou sa najlepšie osvedčili vlnovité čepele, ktoré sa po nich „nezošmyknú“ ale naopak materiál riadne „uchopia“. Mimo to sa rezná plocha noža zakrivením predlžuje a v styku so sieťami sa stáva agresívnejšou, pretože sa pri rezaní „zahákne“ o daný úsek siete, čo vyvinie väčší ťah na mieste rezu.

U súčasných nožov, sú obľúbené najmä asymetrické tvary zubatých čepelí. V približnom pomere 2:1, sa striedajú nerovnako vysoké ostré výstupky. Táto kombinovaná hrana ostria má veľký efekt, pretože väčšie výstupky najskôr materiál „narežú“, dielo ktorých potom menšie zuby ľahko dokončia. Štandardom dnešných nožov sú čepele, ktorých jedna strana tvorí hladké nabrúsené ostrie, zatiaľ čo druhá je vylepšená už spomínanou vlnovkou.


Špička noža

Ostrú špičku noža ocenia pravdepodobne len zástancovia „spearfishingu“, ktorí potrebujú dokončiť skazu, ktorú začal šíp harpúny. Pre nás ostatných potápačov, má takáto špička skôr ornamentálny význam. Mnohí potápači a napodiv aj výrobcovia majú dnes názor, že ostrá špička noža vlastne nemá v prípade nástroja na rezanie opodstatnenie. V rámci minimalizácie možnosti poranenia sa o ostrú špičku, sa v súčasnosti čoraz častejšie objavujú modely s rovným koncom.


Kvalita ocele

Popri tvare čepele, je dôležitým parametrom noža kvalita ocele. Problémom je v prípade výroby potápačských nožov skutočnosť, že hrdzi odolné ocele nepatria ani zďaleka medzi najostrejšie. Preto výrobcovia nožov vždy hľadajú kompromis medzi mierou korózie budúceho noža a možnosťou jeho nabrúsenia a pevnosti. Výsledkom sú potom legované ocele z kombinácií: železa, molybdénu, chrómu, uhlíka a ďalších prísad.

V prípade produkcie potápačských nožov jestvuje celá škála označovania ocele, v zorientovaní v ktorej sa môže mať problémy aj odborník. Najčastejšie sa stretávame s americkým značením napríklad: 300-ka alebo 400-ka oceľ. 300-ka je pomerne rezistentná voči korózii, ale nedosahuje ostrosť akou sa vyznačuje 400-ka. Na druhej strane 400-ka bude držať ostré nabrúsenie dlhšie, aj keď sa ti môže stať, že pri drsnejšom zaobchádzaní sa ako páčidlo zlomí.

Žiaden nôž neodolá procesu hrdzavenia. Ide len o to akú mieru ošetrovania sme ochotní nožu poskytnúť. Ak sme odhodlaní nôž zo 400-ky oplachovať a olejovať po každom použití, nebude potrebné ho tak často brúsiť. Stará dobrá 300-ka nám prepáči aj vynechanie niekoľkých opláchnutí od morskej vody, ale za to si vyžiada opakované brúsenie. V praxi sa stretávame aj s inými označeniami. Experti na nože považujú za najlepšie ocele používané na výrobu potápačských nožov označené číslicami „4110“, ktoré sa používajú na výrobu nožov v Solingene.


Titanový zázrak

Pre tých, ktorým sa starostlivosť o nôž po každom ponore zdá byť obťažujúcou, doporučujeme siahnuť po titanovom noži. Tento ušľachtilý kov je na jednotku hmoty pevnejší než oceľ, pomerne dlho si udrží kvalitné ostrie a je prakticky nekorozívny. Pochopiteľne tomuto atribútu zodpovedá v porovnaní s oceľou aj výrazne vyššia cena. O žiadnej súčasti potápačského výstroja nemôžeme povedať, že si nevyžaduje starostlivosť. Ale musíme pripustiť, že nôž z titánia sa ku tomuto „science fiction“ veľmi približuje.

Ďalším atribútom týchto nožov je ich nízka hmotnosť. Táto vlastnosť sa zíde v prípade, že potápač cestuje za potápaním lietadlom, keď musí v rámci hmotnosti batožiny myslieť na každý kilogram váhy.


Puzdra nožov

Zmenšeniu súčasných nožov oproti minulosti, sa proporciami a konštrukciou prispôsobili aj dnešné puzdra. V zásade okrem hydrodynamického odporu nie sú medzi puzdrami nožov jednotlivých výrobcov žiadne podstatné rozdiely. Výnimkou je asi len spôsob, akým sa nôž odisťuje a vyťahuje. Producenti výstroja to riešia rôzne: od klasického spôsobu upevňovacím „O“-krúžkom, cez pružinové zámky až po guľôčkové uzávery. Ďalším rozdielom, môže byť prípadná alternatívnosť umiestnenia noža.


Upevnenie noža

Tradičným, ako sme na inom mieste spomínali „filmársky“ atraktívnym miestom, je upevnenie na vonkajšiu stranu lýtka. My skôr doporučujeme upevnenie na vnútornú stranu predkolenia. Dôvodom nie je len oveľa menšia pravdepodobnosť zachytenia sa do vlascov či rastlín, ale predovšetkým jeho prípadná dosažiteľnosť oboma rukami.
Moderné nože sa nosia nielen na predkoleniach, ale aj na opaskoch, pripevnené na hadici či kompenzátore vztlaku. Ďalším miestom upevnenia môže byť predlaktie alebo stehno. V posledne menovanom prípade, sa od puzdra noža vyžaduje aby mal nastaviteľnú (ako aj ich dostatočnú), dĺžku upínacích popruhov.
V poslednom období získali na obľube aj spôsoby upevnenia na niektorú zo súčastí výstroja. Potápači si radi pripevňujú menšie nože na kompenzátor alebo na hadicu konzoly prístrojov. Záložné rezacie nástroje sa nosia aj vo vreckách BCD alebo suchých oblekov.


Nože v technickom potápaní

V súčasnom chápaní technického potápania, sa príliš nože nepreferujú. Zástancovia najpopulárnejšieho smeru, akým sa momentálne technické potápanie uberá, takzvaného DIR systému, používajú takmer bez výnimky celkom obyčajné kuchynské nože. Dajú sa zohnať v ktorýchkoľvek domácich potrebách za pár Eur. Takéto nože sa nosia obyčajne v puzdre pripevnenom spredu na páse brušného popruhu technického potápača. Pochopiteľne so zjavných dôvodov, majú trocha odlišný názor na nôž jaskynní potápači.


 


Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi


© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 11. februára 2017