Potápačské nože v súčasnosti
Pridané 26.10.2011
Predstava potápača sa v očiach verejnosti vo všeobecnosti spája s
jedincom, ktorý do vody nevojde bez toho, aby mal riadny potápačský
nôž. V každom trochu solídnejšom akčnom filme z holywoodskej produkcie,
sa takýmto nožiskom potápač-hrdina bráni pred útokom obrovského žraloka,
alebo iného zmutovaného morského tvora.
Nie zbraň, ale nástroj
V skutočnosti, na rozdiel od svojej „filmárskej polohy“, nie je pre
potápača nôž zbraňou – ale užitočným nástrojom. V našich, stredoeurópskych
vodách sa okrem chladu a horšej viditeľnosti potápač stretáva aj s ďalšou
nástrahou, ktorou môže byť obyčajný rybársky vlasec. Tento tenký a zdanlivo
krehký kúsok silonu, nie je možné pod vodou pretrhnúť, akokoľvek silným
by bol potápač.
Vtedy prichádza na rad nôž, jeden z najstarších nástrojov aké človek
od počiatku používal. V morských podmienkach sa nôž najčastejšie zíde
pri vyprosťovaní sa zo sietí.
Celkom iný rozmer a význam má nosenie noža pre technických potápačov,
ktorí často prenikajú do útrob vrakov, zatopených štôlní a jaskynných
systémov. Pre týchto čudákov sa môže stať nôž rozhodujúcim článkom na
vážkach medzi životom a smrťou.
Ale pravdu povediac, uvedené nemusí byť pravidlom. Nože už nie sú ako
kedysi, neoddeliteľnou súčasťou výstroja potápača. Dokonca jestvujú
na svete potápačské regióny, kde je nosenie noža pod vodou doslova zakazované!
Súčasný dizajn nožov
Potápačské nože sa v 90-tych rokoch minulého storočia, rozmerovo značne
zmenšili. Ich minulosti sa venujeme na inom mieste nášho webu. Súčasné
nože sú ľahšie, kompaktnejšie, ostrejšie a s rafinovanejším tvarom čepele.
Postupom času sa v potápačskom priemysle ustálila dĺžka čepele aj rúčky
okolo 10-13 cm. Ak sme však skonštatovali, že nôž strednej veľkosti
je lepší než veľký, neznamená to, že ten najmenší je súčasne aj najlepší.
Niektorí výrobcovia si to však pravdepodobne myslia, pretože rúčky ich
nožov majú často len okolo 4-6 cm, čo podľa nášho názoru neposkytuje
dostatočnú plochu opory pri manipulácii s takýmto nástrojom.
Čepeľ
Ostrosť čepele je relatívny pojem. Popri materiály z ktorého je vyrobená,
závisí hlavne od jej tvaru a aj dĺžky. V podmienkach rezania umelohmotných
lán pod vodou sa najlepšie osvedčili vlnovité čepele, ktoré sa po nich
„nezošmyknú“ ale naopak materiál riadne „uchopia“. Mimo to sa rezná
plocha noža zakrivením predlžuje a v styku so sieťami sa stáva agresívnejšou,
pretože sa pri rezaní „zahákne“ o daný úsek siete, čo vyvinie väčší
ťah na mieste rezu.
U súčasných nožov, sú obľúbené najmä asymetrické tvary zubatých čepelí.
V približnom pomere 2:1, sa striedajú nerovnako vysoké ostré výstupky.
Táto kombinovaná hrana ostria má veľký efekt, pretože väčšie výstupky
najskôr materiál „narežú“, dielo ktorých potom menšie zuby ľahko dokončia.
Štandardom dnešných nožov sú čepele, ktorých jedna strana tvorí hladké
nabrúsené ostrie, zatiaľ čo druhá je vylepšená už spomínanou vlnovkou.
Špička noža
Ostrú špičku noža ocenia pravdepodobne len zástancovia „spearfishingu“,
ktorí potrebujú dokončiť skazu, ktorú začal šíp harpúny. Pre nás ostatných
potápačov, má takáto špička skôr ornamentálny význam. Mnohí potápači
a napodiv aj výrobcovia majú dnes názor, že ostrá špička noža vlastne
nemá v prípade nástroja na rezanie opodstatnenie. V rámci minimalizácie
možnosti poranenia sa o ostrú špičku, sa v súčasnosti čoraz častejšie
objavujú modely s rovným koncom.
Kvalita ocele
Popri tvare čepele, je dôležitým parametrom noža kvalita ocele. Problémom
je v prípade výroby potápačských nožov skutočnosť, že hrdzi odolné ocele
nepatria ani zďaleka medzi najostrejšie. Preto výrobcovia nožov vždy
hľadajú kompromis medzi mierou korózie budúceho noža a možnosťou jeho
nabrúsenia a pevnosti. Výsledkom sú potom legované ocele z kombinácií:
železa, molybdénu, chrómu, uhlíka a ďalších prísad.
V prípade produkcie potápačských nožov jestvuje celá škála označovania
ocele, v zorientovaní v ktorej sa môže mať problémy aj odborník. Najčastejšie
sa stretávame s americkým značením napríklad: 300-ka alebo 400-ka oceľ.
300-ka je pomerne rezistentná voči korózii, ale nedosahuje ostrosť akou
sa vyznačuje 400-ka. Na druhej strane 400-ka bude držať ostré nabrúsenie
dlhšie, aj keď sa ti môže stať, že pri drsnejšom zaobchádzaní sa ako
páčidlo zlomí.
Žiaden nôž neodolá procesu hrdzavenia. Ide len o to akú mieru ošetrovania
sme ochotní nožu poskytnúť. Ak sme odhodlaní nôž zo 400-ky oplachovať
a olejovať po každom použití, nebude potrebné ho tak často brúsiť. Stará
dobrá 300-ka nám prepáči aj vynechanie niekoľkých opláchnutí od morskej
vody, ale za to si vyžiada opakované brúsenie. V praxi sa stretávame
aj s inými označeniami. Experti na nože považujú za najlepšie ocele
používané na výrobu potápačských nožov označené číslicami „4110“, ktoré
sa používajú na výrobu nožov v Solingene.
Titanový zázrak
Pre tých, ktorým sa starostlivosť o nôž po každom ponore zdá byť obťažujúcou,
doporučujeme siahnuť po titanovom noži. Tento ušľachtilý kov je na jednotku
hmoty pevnejší než oceľ, pomerne dlho si udrží kvalitné ostrie a je
prakticky nekorozívny. Pochopiteľne tomuto atribútu zodpovedá v porovnaní
s oceľou aj výrazne vyššia cena. O žiadnej súčasti potápačského výstroja
nemôžeme povedať, že si nevyžaduje starostlivosť. Ale musíme pripustiť,
že nôž z titánia sa ku tomuto „science fiction“ veľmi približuje.
Ďalším atribútom týchto nožov je ich nízka hmotnosť. Táto vlastnosť
sa zíde v prípade, že potápač cestuje za potápaním lietadlom, keď musí
v rámci hmotnosti batožiny myslieť na každý kilogram váhy.
Puzdra nožov
Zmenšeniu súčasných nožov oproti minulosti, sa proporciami a konštrukciou
prispôsobili aj dnešné puzdra. V zásade okrem hydrodynamického odporu
nie sú medzi puzdrami nožov jednotlivých výrobcov žiadne podstatné rozdiely.
Výnimkou je asi len spôsob, akým sa nôž odisťuje a vyťahuje. Producenti
výstroja to riešia rôzne: od klasického spôsobu upevňovacím „O“-krúžkom,
cez pružinové zámky až po guľôčkové uzávery. Ďalším rozdielom, môže
byť prípadná alternatívnosť umiestnenia noža.
Upevnenie noža
Tradičným, ako sme na inom mieste spomínali „filmársky“ atraktívnym
miestom, je upevnenie na vonkajšiu stranu lýtka. My skôr doporučujeme
upevnenie na vnútornú stranu predkolenia. Dôvodom nie je len oveľa menšia
pravdepodobnosť zachytenia sa do vlascov či rastlín, ale predovšetkým
jeho prípadná dosažiteľnosť oboma rukami.
Moderné nože sa nosia nielen na predkoleniach, ale aj na opaskoch, pripevnené
na hadici či kompenzátore vztlaku. Ďalším miestom upevnenia môže byť
predlaktie alebo stehno. V posledne menovanom prípade, sa od puzdra
noža vyžaduje aby mal nastaviteľnú (ako aj ich dostatočnú), dĺžku upínacích
popruhov.
V poslednom období získali na obľube aj spôsoby upevnenia na niektorú
zo súčastí výstroja. Potápači si radi pripevňujú menšie nože na kompenzátor
alebo na hadicu konzoly prístrojov. Záložné rezacie nástroje sa nosia
aj vo vreckách BCD alebo suchých oblekov.
Nože v technickom potápaní
V súčasnom chápaní technického potápania, sa príliš nože nepreferujú.
Zástancovia najpopulárnejšieho smeru, akým sa momentálne technické potápanie
uberá, takzvaného DIR systému, používajú takmer bez výnimky celkom obyčajné
kuchynské nože. Dajú sa zohnať v ktorýchkoľvek domácich potrebách za
pár Eur. Takéto nože sa nosia obyčajne v puzdre pripevnenom spredu na
páse brušného popruhu technického potápača. Pochopiteľne so zjavných
dôvodov, majú trocha odlišný názor na nôž jaskynní potápači.
Ernest Tumann
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor
pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.
Napíš autorovi
| 
