Pro Dive Chorvátsko 
 

Oceľ versus dural pri výrobe fliaš

                                                                                                                                  Pridané 3.4.2014

 

Keď sa našinec, vychovaný k potápačským hviezdičkám v čisto sladkovodnom prostredí dostane po prvý krát do niektorej zo vzdialených exotických potápačských destinácií, dosť ho udiví, že v trópoch takmer bez výnimky používajú fľaše z duralových zliatin. My amatéri, neznalí v metarulgickom názvosloví, im pochopiteľne hovoríme že sú „hliníkové“. Z čoho pramení ich obľúbenosť v zahraničí a prečo volia prevádzkovatelia škôl a základní v našich zemepisných šírkach radšej zásobníky vyrobené z chróm-molybdénovej ocele? Zadefinujme si teraz ich základné vlastnosti a pomenujme rozdiely medzi nimi.


Exteriér

Predstavme si najskôr pohľad laika, ktorý porovnáva vonkajší vzhľad fľaše. Zatiaľ čo fľaše oceľové sa prezentujú vo všetkých škálach farebnosti, hliníkovky si zväčša udržujú svoju prirodzenú, nevýraznú a vôbec nie nápadnú šeď. Pripúšťame však, že niekomu ich „army look“ môže imponovať.


Hmotnosť

Oceľové fľaše sú v porovnaní s duralovými tiež ľahšie. Tento zdanlivý nesúlad spôsobujú hrubšie steny hliníkových fliaš. Pretože oceľ má v tomto vzťahu vyššiu pevnosť, môžu byť sú steny oceľových fliaš tenšie, čo pri identickom vnútornom objeme, znamená menšiu hmotnosť.


Vztlak

V súvislosti zo skutočnosťami z predchádzajúceho odstavca vyplývajú aj rôzne hodnoty vztlakovej sily, za ktoré môže zníženie objemu vytlačenej tekutiny po ponorení sa pod hladinu. Aj potápač, ktorý už veľmi dávno chodil do školy, či na hodinách fyziky pri vysvetľovaní Archimedovho zákona vyrušoval, veľmi rýchlo pri prechode na duralky zistí, že hliníkové fľaše majú v poloprázdnom stave mierne pozitívny vztlak. Ak ich tento nešťastník napriek všetkým bezpečnostným zásadám vydýcha celkom, máva s určitosťou na konci ponoru problémy sa vôbec udržať na bezpečnostnej zastávke. Fľaša sa tak na chrbte potápača v okamihu zmení na balón ťahajúci ho k hladine.


Objem

Duralové fľaše majú v porovnaní s chróm-molybdénovou oceľou pri rovnakom vodnom objeme interiéru, väčší vonkajší priemer. Napríklad 10 litrová duralová fľaša má priemer 186 mm, zatiaľ čo oceľová je so svojimi 171 mm subtílnejšia. Čím väčší objem zásobníku, tým výraznejší je tento rozdiel. Napríklad taká 15 litrová duralová fľaša na chrbte potápača menšieho vzrastu, vzhľadom na svoju šírku pripomína niektorú comicsovú postavičku typu „rocket man“.


Odolnosť

Pretože duralová zliatina je mäkšia ako oceľ, je možnosť potenciálneho nebezpečenstva poškodenia závitu fľaše, či jej prasknutia v krčnej časti o niečo vyššia, než je tomu v prípade oceľových materiálov. Tieto skutočnosti tiež rozhodujú v prípadoch, ak potápač hľadá alternatívy s vyššími prevádzkovými tlakmi zásobníkov (230 respektíve 300 bar).


Korózia

Na základe vyššej elektrickej negativity alumínia v pomeru k materiálu, z ktorého je zhotovený ventil, podliehajú duralové fľaše výrazne väčšej korózii ako oceľové zásobníky. V oblasti spomínaného spojenia potom vznikajú nepekné zoxidované hrčky, ktoré v očiach začínajúceho potápača neevokujú práve pozitívne pocity.


A niečo z druhej strany tábora

Aby sme ale zachovali určitú mieru objektívnosti, spomeňme aj niektoré pozitíva používania duraliek. V prvom rade, je to pohľad prevádzkovateľov potápačských centier. Hliníkové fľaše mávajú spravidla rovný spodok fľaše, to jest nepotrebujú k tomu aby v kompresorovni pekne stáli žiadne gumené päty. Vzhľadom na svoju štíhlu líniu sa lepšie „stohujú“ v sklade, v člne či na korbe pick-upu.


Facit

Pri všetkej úcte k duralovým zliatinám, oceľové fľaše majú vyššiu spoľahlivosť, výdrž a sú ľahšie. Kvalitne pozinkované a lakované zásobníky majú podľa nás výrazné výhody oproti hliníkovým fľašiam.



Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi


 

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 11. februára 2017