Masky s viacerými zorníkmi

                                                                                                                                  Pridané 11.2.2017

Každý inštruktor potápania ti potvrdí, že nácvik vylievania masky je jedným z kľúčových momentov základného výcviku. A aj keď sa mu venuje náležitá pozornosť, je tento manéver, ktorý vyžaduje súhru dýchania, špeciálnych pohybov a časovanie strašiakom aj nočnou morou všetkých adeptov výcviku. A nielen tých, pre ktorých je voda tak trochu cudzím prostredím, ale prekvapujúco sa s vylievaním masky trápia aj vodní pólisti či akvabely!

Niet preto divu, že Homo Sapiens od začiatku vývoja potápačských masiek uvažoval, ako definitívne vymazať tento cvik z metodiky výcviku úspešného prežitia pod vodou. Výsledkom týchto snažení je už od 70-tych rokov minulého storočia obľúbený špeciálny typ masiek, opatrený jednosmerným ventilom.

Ako to funguje

Výpustné ventily sú dizajnované ako jednocestné konštrukcie. Ich hlavnou a jedinou funkciou je vypudenie vody z masky. Obyčajne na to stačí jediný silný intenzívny výdych nosom.

Samotné ventily môžu mať „soft“ konštrukciu, keď je ventil zo spodnej strany nosovej časti lícnice, priamo pod nosovými dierkami. Alebo môže byť ventil v jednom rohu masky na boku. V takom prípade by mali používatelia masky pri vypudzovaní vody nakloniť hlavu na príslušnú stranu.

V prípade „tvrdej“ konštrukcie je ventil zakapotovaný do rámu masky, kde má svoje miesto v akomsi puzdre z plastu. Pochopiteľne – takýto typ vyžaduje rozdielny spôsob vyrovnávania tlaku starým známym Valsalvom. Pretože v jeho prípade sa potápač dostáva prstami k nosu oveľa zložitejšie.

Prednosti a „zadnosti“ ventilových masiek

Fanatickí prívrženci ventilových masiek sa obyčajne urputne obhajujú skutočnosťou, že vylievanie vody s takto vylepšenej masky je akoby „hands free“. To jest nie je potreba pritláčať horný okraj masky, čo vyžaduje použitie aspoň jednej ruky. Ak si predstavíme fotografa s naozaj špičkovým aparátom v rukách, tak tento argument má v sebe viac než len povestnú štipku logiky.

Nevýhodou je samozrejme už samotná prítomnosť ďalšej súčasti, ktorá môže byť potencionálnym chybovým miestom. Jednocestný ventil tohto typu masiek predstavuje senzitívnu časť výstroja. Ventil je veľmi citlivý na zachytené nečistoty, bujnejúci život húb v interiéry masky ale aj kryštalizujúcu soľ po uskutočnenom ponore v mori. Cudzie telieska aj najmenších rozmerov dokážu znefunkčniť ventil, čoho dôsledkom je neželané prenikanie vody do masky.

Preto čci už po ponore v chlórovanej vode bazéna, mútnej vode v niektorom stredoeurópskom rybníku či v slanej vode Karibiku je potrebné vystriekať pod prúdom útroby aj okraje ventilu čistou, najlepšie pitnou vodou.

Takže aký je vlastne záver?

Asi nemá zmysel sa o tom baviť s technickými, pracovnými či uniformovanými potápačmi. Pre každého, ktorý sa drží teórie že - „menej je vlastne viac....“, alebo známeho – „čo nepotrebujem pod vodou, to si pod hladinu neberiem....“ je každý takýto gadget (aby som bol aspoň trocha výrazovo súčasný) zbytočný.

Ale áno – aj ja som zástancom názoru, že každý adept potápania sa musí naučiť vylievať masku, akúkoľvek a to aj bez špeciálneho drenážneho prostriedku. Inak nepatrí do vody. Už len preto, že maska sa môže nielen posunúť na tvári, ale potápač ju môže stratiť. A čo mu bude pomáhať pri nutnosti dýchania pod vodou bez masky?

Ale aby som sa vrátil k prvej vete z tohto odstavca. Či už si technický – pracovný – či uniformovaný potápač, možno by si sa divil koľkí z tvojich druhov či kolegov tieto masky nielen vlastnia, ale ich aj bez falošného pocitu „zženštelosti“ aj pokojne a bez zábran používajú.

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 40-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj zahraničných potápačských médiách.

Napíš autorovi