Súčasné potápačské masky
Pridané 20.1.2011
Na čo slúži maska
V prvom rade si ujasnime, že potápačská maska nám pomáha vidieť pod
vodou podobným spôsobom ako na súši - to znamená vnímať tvary, veľkosti,
farby a vzdialenosti. Vzhľadom na rozdielne fyzikálne vlastnosti vody
(najmä jej hustotu), ktorá pôsobí ako rozptylka, vidíme bez potápačskej
masky alebo iných podobných pomôcok veľmi rozmazane. Aj keď je náš výhľad
cez sklo masky jemne skreslený (všetky predmety vnímame o čosi väčšie
a bližšie vzdialené), poskytuje nám maska pod vodou ostrý obraz.
Ďalšou výhodou použitia potápačskej masky oproti napríklad plaveckým
okuliarom je skutočnosť, že nám chráni nos pred nepríjemným prenikaním
vody do dýchacích ciest.
Zorníky - materiál
Všetky masky sa skladajú zo zorníkov, lícnice, upínacích popruhov a
z rámu. Zorníky masiek sa vyrábajú výhradne už len z kaleného skla,
ktoré musí spĺňať bezpečnostné predpisy. Aj keď je situácia náhodného
rozbitia zorníkov pod vodou krajne nepravdepodobná, zmenšuje sa tým
riziko poškodenia zraku potápača. Masky môžu mať len jeden centrálny
zorník, alebo častejšie dva symetricky rozdelené pre obe oči potápača.
V minulosti niektorí výrobcovia ponúkali aj ďalšie prídavné zorníky
po stranách, alebo na spodku masky, avšak tieto typy sa príliš nepresadili.
Masky so zorníkmi z plexiskla zaraďujeme skôr medzi hračky a vybavenie
detských kúpeľní, než seriózny potápačský materiál. Ich hlavnou nevýhodou
je, že sa veľmi rosia a veľmi rýchlo zničia poškriabaním.
Zorníky - veľkosť
Rozmer výšky skiel rozhoduje o vertikálnom videní a napríklad aj o
tom, či si potápač s nasadenou maskou hoci aj pri maximálnom predklone
uvidí na hruď, vrecká kompenzátora či konzolu s prístrojmi. Podobne
je tomu aj v horizontálnej časti zorného poľa. Obe sú však často závislé
aj od vzdialenosti skiel od očí potápača. Ak odmeriame pozdĺžnu vzdialenosť
okrajov lícnice u takto deklarovaných masiek zistíme, že je približne
10 cm dlhá.
Vzdialenosť „dospeláckych“ masiek býva typicky dlhá okolo 13 centimetrov.
Pochopiteľne jestvuje celý rad kompromisov, keď napríklad maska s 11,5
cm vzdialenou lícnicou ale normálnou veľkosťou zorníkov a pomerne masívnym
rámom môže byť určená pre dospelého človeka. Platí to aj naopak, keď
podobne veľká maska môže byť vyrobená v ružovej farbe alebo s malými
– detskými zorníkmi.
Lícnica
Lícnica súčasných masiek sa vyrába zo silikónu. Je mäkký, príjemný,
dobre sedí na tvári a neškodí ani alergikom. Na rozdiel od gumy, ktorá
odierala, tlačila a vplyvom slnka a morskej soli ani dlho nevydržala.
Zákazník si dnes môže voliť medzi čiernym, šedým alebo priehľadným silikónom.
Aj keď je cez priehľadnú lícnicu možné vnímať len tvary a čiastočne
aj farby, transparentná forma lícnice značne zmierňuje „tunelové“ videnie,
s ktorým bojujú najmä potápači začiatočníci.
Popruhy a rám
Popruhy sú zvyčajne tiež zo silikónu. Na masku sa pripájajú rôznymi
typmi praciek alebo úchytov, ktorých konštrukciou sa snažia výrobcovia
medzi sebou bojovať o priazeň potencionálnych kupcov.
Podobne je tomu aj v prípade množstva módnych farebných variácií rámov
masiek. Môžu byť hrubé, jemné, odľahčené, priesvitné, elastické, ručne
maľované, ale ich jedinou funkciou je spevňovať lícnicu a udržiavať
celý systém pohromade.
Druhy a typy
Na delenie typov masiek sa môžeme pozrieť aj z pohľadu ich vnútorného
objemu. Je ním priestor v maske, v ktorom sa na hladine uzavrie určité
množstvo vzduchu o tlaku rovnajúcemu sa okolitému. S postupnou hĺbkou
s maska stále viac pritláča na tvár. Tento tlak je potrebné kompenzovať
„fúknutím“ do masky cez nos. Ak uvažujeme o potápačovi s prístrojom,
má tento pochopiteľne pre uvedený manéver vyrovnávania tlaku v maske
takmer neobmedzené množstvo plynu.
V prípade potápania na nádych však ide o dychovú rezervu, ktorú dokáže
apnoista aj efektívnejšie využiť pre dlhší pobyt pod vodou alebo dosiahnutie
väčšej hĺbky (pozri: Masky s malým vnútorným objemom). Iným kritériom
delenia je členenie masiek na štandardné a dioptrické. A nakoniec je
tu rozdiel či je maska vybavená jednocestným ventilom na vylievanie
vody.
Ernest Tumann
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor
pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.
Napíš autorovi
| 
