Konzoly s prístrojmi
Pridané 20.1.2011
Vodotesné meracie prístroje sa do potápačského výstroja dostávali
postupne tak, ako sa menilo zameranie a typológia potápačstva. Klasickú
sadu prístrojov v 80-tych rokoch tvorila zostava z prvkov:
- hĺbkomera
- vodotesných hodiniek
- podvodného manometra
- kompasu
Všetko pochopiteľne zmenil nástup výpočtovej techniky. Komputerizácia,
ktorej rozmach ešte pravdepodobne len zažijeme, postupne vytláčala tieto
prístroje do potápačského dôchodku. V súčasnosti sa jeden po druhom
integrujú do počítačov, ktorým sa podrobnejšie zaoberáme v osobitnej
sekcii nášho portálu.
Účel a funkcia
Primárnou funkciou potápačských prístrojov je merať, respektíve zobrazovať
hlavné parametre a údaje ponoru. Ide o aktuálnu aj maximálne dosiahnutú
hĺbku, uplynulého či zbytkového času, tlaku plynu v zásobníku aj smeru
pohybu vzhľadom na svetové strany.
Umiestnenie prístrojov
Uvedené prístroje sa v zásade pod vodu nosia v dvoch variantoch na
zápästí, alebo zabudované v združenom paneli, ktorý zvyčajne označujeme
ako potápačskú konzolu. Výnimkou je v tomto prípade len vodotesný manometer,
ktorý je vysoko-tlakovou hadicou pripojený k prvému stupňu regulátora
a vlastne tvorí akúsi kostru spomínanej konzoly.
Združené panely môžu mať rozličné tvary a konfigurácie prístrojov.
V poslednom období je patrná snaha výrobcov o akúsi modulárnu konštrukciu
umožňujúcu ľubovolne skladať či meniť zloženie prístrojov. Takto si
môže potápač navoliť, či chce mať napríklad v konzole tlakomer s kompasom.
Táto obľúbená kombinácia býva v prípadoch, keď potápač používa počítač
upevnený na zápästí. Iným variantom je 3-kombinácia tlakomer + hĺbkomer
+ kompas v paneli a hodinky na zápästí. Vo svete technického potápania
sa na vysokotlakovej hadici ocitol už len osirelý manometer.
Vodotesný tlakomer
Monitorovanie zásoby plynu počas ponoru je dobrou prevenciou pred jeho
nečakaným spotrebovaním. Aktuálny tlak plynu nám zvyčajne zobrazuje
analógový (ručičkový) prístroj, ktorý sa nazýva podvodný tlakomer alebo
manometer. Digitálna verzia manometra býva zvyčajne zabudovaná do potápačského
počítača alebo aspoň do združeného panela prístrojov.
Oba typy sa pripájajú hadicou a vysokotlakovým (HP) portom na prvý
stupeň regulátora. Niektoré elektronické prístroje dokážu komunikovať
aj bez hadicového pripojenia prostredníctvom vysielacieho a prijímacieho
modulu. Prístroje pripájané hadicou, majú otočný manometer, v útrobách
ktorého sú tesniace "O" krúžky, ktoré skôr podliehajú starnutiu
ako ostatné a z času na čas začnú prepúšťať.
Pri prvých náznakoch malých mikrobubliniek unikajúcich z týchto spojov
by sme mali navštíviť svoj obľúbený servis regulátorov.
Najlepším spôsobom pripojenia manometra k výstroju, je oblasť hrudníka
tak, aby na kontrolu stavu plynu stačil len pohľad smerom nadol. Nielen
že to zjednoduší monitoring tlaku vo fľaši ale je aj účinnou prevenciou
pred zamotaním sa.
Meranie hĺbky a času
Posledný vývoj potápačských prístrojov naznačil, že ich budúcnosť je
skôr v integrovaných modeloch. Potápači, ktorí si v dnešnej dobe kupujú
svoj vlastný výstroj, siahajú výhradne len po potápačských počítačoch.
Pozitívnou skutočnosťou je aj to, že v skladoch potápačských škôl a
požičovní vidíme čoraz častejšie elektronické meracie prístroje.
Hodinky či analógové hĺbkomery tak pomaly ale isto patria do minulosti,
keď sa na výpočet plánu ponoru používali potápačské tabuľky. Napriek
tomu aspoň naznačíme na čo sa v minulosti používali. Najčastejšie používanými
hĺbkomermi sú ručičkové prístroje veľkosťou podobné manometrom. Pracujú
na princípe Bourdonovej trubice - pružnej kovovej súčiastky stočenej
do tvaru písmena „C“ alebo membrány.
V oboch prípadoch pôsobí okolitý tlak na tieto súčiastky a prenášaný
prevodom na ručičku. Na stupnici displeja sa potom údaje zobrazujú v
metroch alebo v prípade imperiálnych jednotiek v stopách (ft). Okrem
zobrazovacej ručičky je druhá (zvyčajne červenej signálnej farby) vlečená
až po úroveň maximálnej hĺbky, na ktorej zostáva až do konca ponoru
ako pamäťové médium.
Potápačské hodinky, kedysi životne dôležitá súčasť výstroja, ktorá
merala čas strávený pod hladinou sa dnes posúva skôr do oblasti záložných
prístrojov. Pochopiteľne v mysliach potápačov ale aj laickej verejnosti
stále zostáva ako hlavný imidžotvorný prvok či módny doplnok.
Oba spomínané prístroje už dávnejšie nahradili digitálne hĺbkomery/časomery.
Ide o meracie zariadenia, ktoré s veľkou presnosťou až na desatiny metra
(v prípade hĺbky) respektíve na minúty zobrazujú parametre ponoru. Navyše
tieto lacné prístroje či už na zápästí alebo umiestnené ako kapsula
v konzole indikujú aj veľmi dôležitý údaj o výstupovej rýchlosti potápača.
Práve tento prvok je asi najväčším prínosom digitálnej techniky pre
potápačov vo sfére bezpečnosti ponorov do sveta ticha.
Technickí potápači sú pri realizácii svojich ponorov často závislí na
vopred vyhotovenom pláne časovo-hĺbkových reláciách ponoru. Takéto zostupy
bývajú mimo hranice schopností bežných rekreačných potápačských počítačov.
Preto používajú spomínané elektronické prístroje, ktoré zobrazujú len
hĺbky a časy ponoru.
Kompas
V podmienkach zníženej viditeľnosti, či počas nočných ponorov, nie
je možné sa plne spoliehať na svoj vlastný zmysel pre orientáciu. Veľmi
vhodným doplnkom potápačského výstroja sa tak stáva jednoduchá navigačná
pomôcka - kompas. Umiestnený na konzole ako integrovaná súčasť tlakomeru,
alebo na zápästí, uľahčuje realizáciu ponoru a orientáciu pod vodou
a umožňuje plávať rovným smerom. Kompas, prístroj za ktorý vďačíme starovekej
Číne je relatívne jednoduchým zariadením, pre ktoré sú typické nasledovné
súčasti a vlastnosti.
V prvom rade je to strelka. Je časťou kompasu, ktorá sa voľne pohybuje
a rotovaním sa natočí tak, že jej ručička ukazuje smerom na magnetický
severný pól. Platí to za predpokladu, že je v rovine a v jeho blízkosti
sa nenachádzajú väčšie kovové predmety alebo silné magnety. Ďalšou časťou
je otočná kružnica.
S kružnicou si značíme smer, akým ukazuje strelka, ak sme si nastavili
smerníkové rysky na smer, ktorým sa chceme pohybovať. Zvyčajne je rozdelená
na stupnicu od 0°-360° a niekedy aj anglickými písmenami hlavných svetových
strán (North, South, East, West). A nakoniec je to smerník. Je líniou
v strede, na spodnej priehľadnej strane otočnej kružnice. Keď sa pláva
podľa kompasu určitým smerom, udržuje sa pozdĺžna os tela rovnobežne
so smerníkom kompasu.
Okrem klasickej konštrukcie kompasu sa v poslednom období začínajú
presadzovať aj jeho elektronické varianty s rôznymi dodatočnými funkciami.
Automaticky pre potápača zobrazujú kurzové kalkulácie a sú aj oveľa
presnejšie ako ich starší predchodcovia. Absencia pohyblivých častí
spôsobuje, že pre bezchybnú funkciu nemusia byť v rovine a nemajú tendenciu
"zasekávania sa".
Ďalšie potápačské prístroje
Už spomínaný zásah elektroniky do nášho života má za následky aj čoraz
častejšie využívanie ďalších prídavných prístrojov. Momentálne ich vídame
skôr zavesené na vestách inštruktorov a divemasterov. Istotne sa však
nemýlime, ak vyslovíme domnienku, že s postupným poklesom ich nadobúdacej
ceny sa bude ich výskyt rozširovať.
Do tejto kategórie zaraďujeme najmä vyhľadávacie zariadenia. Sú dizajnované
na pomoc pri vyhľadávaní doprovodnej lode alebo iného vopred označeného
miesta. Tento systém sa skladá z dvoch prístrojov: vysielacej jednotky,
ktorá emituje elektronický signál a prijímača. Vysielač môže byť umiestnený
visiac zo strany plavidla, na kotvovom lane, vraku alebo inej potápačskej
lokalite.
Pokiaľ je vysielacia jednotka zapnutá a má napätie, bude dodávať do
okolia kontinuálny priamy signál, ktorý sa dá zachytiť prijímačom. Na
použitie prijímača musí potápač zapnúť prijímač a pohybovať s ním v
horizontálnej rovine okolo seba. V polohe, keď je prijímač orientovaný
k vysielaču, bude displej prístroja zobrazovať správny smer a vzdialenosť.
Podvodné sonarové prístroje sa používajú na meranie vzdialenosti k
väčším objektom v podmienkach zníženej viditeľnosti. Tento systém dokáže
spoľahlivo lokalizovať vraky a útesy. Najnovším hitom sú podvodné GPS
(globálny pozičný systém) patriaci medzi nové elektronické navigačné
pomôcky.
Pri lokalizovaní určitého miesta na zemi a teda a aj pod vodou používajú
sadu umelých družíc zeme. Prijímač na tele potápača je doplnený o vysielač
v podobe bójky s anténou schopnou prijímať signál s družíc. Po ich spracovaní
prijímač po určitých kalkuláciách zobrazí zemepisnú polohu.
Ošetrovanie prístrojov
Starostlivosť o prístroje spočíva najmä v ich ochrane pred nárazmi,
poškodením a nečistotami. Podobne ako iné súčasti výstroja, aj meraciu
techniku po každom ponore v mori oplachujeme čistou, sladkou vodou.
Soľ pôsobí agresívne najmä na spojenia rôznych kovov. Riadne vysušenú
konzolu či prístroj na zápästie skladujeme v osobitnom obale na suchom,
tmavom a dobre vetranom mieste. Hadice zbytočne nenamáhame a stáčame
ich v dostatočne veľkých slučkách.
Výber vhodných prístrojov
Výber meracích zariadení nie je až takým zložitým procesom ako napríklad
výber ABC výstroja či obleku, ktoré musia budúcemu užívateľovi doslova
„sedieť“ na tele. Často krát postačia dobré referencie od tvojho uvádzajúceho
inštruktora či priateľa, ktorý má s daným výrobcom či modelom dobré
skúsenosti. Rovnako aj výsledky rôznych porovnávacích testov sú dnes
bežne dostupné na internete či v rôznych tlačových potápačských periodikách.
Pri výbere prístrojov bude preto pravdepodobne stáť renomé výrobcu
a tým pádom aj ich kvalita a spoľahlivosť. Ďalšími kritériami výberu
sú najmä:
- Predpokladaný spôsob potápania (rekreačné – technické – pracovné)
- Kompatibilita
- Univerzálnosť
- Zapuzdrenie, odolnosť voči mechanickému poškodeniu
- Primeraná veľkosť displeja (stredný vek má aj svoje nevýhody)
- Dostupnosť servisného centra, špecializujúceho sa na konkrétnu značku.
To ostatné je otázkou vkusu budúceho majiteľa týchto dôležitých súčastí
výstroja potápača. Svoje tu zohráva krajina pôvodu, farba či vonkajší
dizajn. A je celkom možné, že svoje si povedia aj všemocné peniaze –
respektíve cena výrobkov.
Ernest Tumann
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor
pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.
Napíš autorovi
| 
