Pro Dive Chorvátsko 
 

Konzoly s prístrojmi

                                                                                                                         Pridané 20.1.2011

 

Vodotesné meracie prístroje sa do potápačského výstroja dostávali postupne tak, ako sa menilo zameranie a typológia potápačstva. Klasickú sadu prístrojov v 80-tych rokoch tvorila zostava z prvkov:

- hĺbkomera
- vodotesných hodiniek
- podvodného manometra
- kompasu

Všetko pochopiteľne zmenil nástup výpočtovej techniky. Komputerizácia, ktorej rozmach ešte pravdepodobne len zažijeme, postupne vytláčala tieto prístroje do potápačského dôchodku. V súčasnosti sa jeden po druhom integrujú do počítačov, ktorým sa podrobnejšie zaoberáme v osobitnej sekcii nášho portálu.


Účel a funkcia

Primárnou funkciou potápačských prístrojov je merať, respektíve zobrazovať hlavné parametre a údaje ponoru. Ide o aktuálnu aj maximálne dosiahnutú hĺbku, uplynulého či zbytkového času, tlaku plynu v zásobníku aj smeru pohybu vzhľadom na svetové strany.


Umiestnenie prístrojov

Uvedené prístroje sa v zásade pod vodu nosia v dvoch variantoch na zápästí, alebo zabudované v združenom paneli, ktorý zvyčajne označujeme ako potápačskú konzolu. Výnimkou je v tomto prípade len vodotesný manometer, ktorý je vysoko-tlakovou hadicou pripojený k prvému stupňu regulátora a vlastne tvorí akúsi kostru spomínanej konzoly.

Združené panely môžu mať rozličné tvary a konfigurácie prístrojov. V poslednom období je patrná snaha výrobcov o akúsi modulárnu konštrukciu umožňujúcu ľubovolne skladať či meniť zloženie prístrojov. Takto si môže potápač navoliť, či chce mať napríklad v konzole tlakomer s kompasom.

Táto obľúbená kombinácia býva v prípadoch, keď potápač používa počítač upevnený na zápästí. Iným variantom je 3-kombinácia tlakomer + hĺbkomer + kompas v paneli a hodinky na zápästí. Vo svete technického potápania sa na vysokotlakovej hadici ocitol už len osirelý manometer.


Vodotesný tlakomer

Monitorovanie zásoby plynu počas ponoru je dobrou prevenciou pred jeho nečakaným spotrebovaním. Aktuálny tlak plynu nám zvyčajne zobrazuje analógový (ručičkový) prístroj, ktorý sa nazýva podvodný tlakomer alebo manometer. Digitálna verzia manometra býva zvyčajne zabudovaná do potápačského počítača alebo aspoň do združeného panela prístrojov.

Oba typy sa pripájajú hadicou a vysokotlakovým (HP) portom na prvý stupeň regulátora. Niektoré elektronické prístroje dokážu komunikovať aj bez hadicového pripojenia prostredníctvom vysielacieho a prijímacieho modulu. Prístroje pripájané hadicou, majú otočný manometer, v útrobách ktorého sú tesniace "O" krúžky, ktoré skôr podliehajú starnutiu ako ostatné a z času na čas začnú prepúšťať.

Pri prvých náznakoch malých mikrobubliniek unikajúcich z týchto spojov by sme mali navštíviť svoj obľúbený servis regulátorov.
Najlepším spôsobom pripojenia manometra k výstroju, je oblasť hrudníka tak, aby na kontrolu stavu plynu stačil len pohľad smerom nadol. Nielen že to zjednoduší monitoring tlaku vo fľaši ale je aj účinnou prevenciou pred zamotaním sa.


Meranie hĺbky a času

Posledný vývoj potápačských prístrojov naznačil, že ich budúcnosť je skôr v integrovaných modeloch. Potápači, ktorí si v dnešnej dobe kupujú svoj vlastný výstroj, siahajú výhradne len po potápačských počítačoch. Pozitívnou skutočnosťou je aj to, že v skladoch potápačských škôl a požičovní vidíme čoraz častejšie elektronické meracie prístroje.

Hodinky či analógové hĺbkomery tak pomaly ale isto patria do minulosti, keď sa na výpočet plánu ponoru používali potápačské tabuľky. Napriek tomu aspoň naznačíme na čo sa v minulosti používali. Najčastejšie používanými hĺbkomermi sú ručičkové prístroje veľkosťou podobné manometrom. Pracujú na princípe Bourdonovej trubice - pružnej kovovej súčiastky stočenej do tvaru písmena „C“ alebo membrány.

V oboch prípadoch pôsobí okolitý tlak na tieto súčiastky a prenášaný prevodom na ručičku. Na stupnici displeja sa potom údaje zobrazujú v metroch alebo v prípade imperiálnych jednotiek v stopách (ft). Okrem zobrazovacej ručičky je druhá (zvyčajne červenej signálnej farby) vlečená až po úroveň maximálnej hĺbky, na ktorej zostáva až do konca ponoru ako pamäťové médium.

Potápačské hodinky, kedysi životne dôležitá súčasť výstroja, ktorá merala čas strávený pod hladinou sa dnes posúva skôr do oblasti záložných prístrojov. Pochopiteľne v mysliach potápačov ale aj laickej verejnosti stále zostáva ako hlavný imidžotvorný prvok či módny doplnok.

Oba spomínané prístroje už dávnejšie nahradili digitálne hĺbkomery/časomery. Ide o meracie zariadenia, ktoré s veľkou presnosťou až na desatiny metra (v prípade hĺbky) respektíve na minúty zobrazujú parametre ponoru. Navyše tieto lacné prístroje či už na zápästí alebo umiestnené ako kapsula v konzole indikujú aj veľmi dôležitý údaj o výstupovej rýchlosti potápača.

Práve tento prvok je asi najväčším prínosom digitálnej techniky pre potápačov vo sfére bezpečnosti ponorov do sveta ticha.
Technickí potápači sú pri realizácii svojich ponorov často závislí na vopred vyhotovenom pláne časovo-hĺbkových reláciách ponoru. Takéto zostupy bývajú mimo hranice schopností bežných rekreačných potápačských počítačov. Preto používajú spomínané elektronické prístroje, ktoré zobrazujú len hĺbky a časy ponoru.


Kompas

V podmienkach zníženej viditeľnosti, či počas nočných ponorov, nie je možné sa plne spoliehať na svoj vlastný zmysel pre orientáciu. Veľmi vhodným doplnkom potápačského výstroja sa tak stáva jednoduchá navigačná pomôcka - kompas. Umiestnený na konzole ako integrovaná súčasť tlakomeru, alebo na zápästí, uľahčuje realizáciu ponoru a orientáciu pod vodou a umožňuje plávať rovným smerom. Kompas, prístroj za ktorý vďačíme starovekej Číne je relatívne jednoduchým zariadením, pre ktoré sú typické nasledovné súčasti a vlastnosti.

V prvom rade je to strelka. Je časťou kompasu, ktorá sa voľne pohybuje a rotovaním sa natočí tak, že jej ručička ukazuje smerom na magnetický severný pól. Platí to za predpokladu, že je v rovine a v jeho blízkosti sa nenachádzajú väčšie kovové predmety alebo silné magnety. Ďalšou časťou je otočná kružnica.

S kružnicou si značíme smer, akým ukazuje strelka, ak sme si nastavili smerníkové rysky na smer, ktorým sa chceme pohybovať. Zvyčajne je rozdelená na stupnicu od 0°-360° a niekedy aj anglickými písmenami hlavných svetových strán (North, South, East, West). A nakoniec je to smerník. Je líniou v strede, na spodnej priehľadnej strane otočnej kružnice. Keď sa pláva podľa kompasu určitým smerom, udržuje sa pozdĺžna os tela rovnobežne so smerníkom kompasu.

Okrem klasickej konštrukcie kompasu sa v poslednom období začínajú presadzovať aj jeho elektronické varianty s rôznymi dodatočnými funkciami. Automaticky pre potápača zobrazujú kurzové kalkulácie a sú aj oveľa presnejšie ako ich starší predchodcovia. Absencia pohyblivých častí spôsobuje, že pre bezchybnú funkciu nemusia byť v rovine a nemajú tendenciu "zasekávania sa".


Ďalšie potápačské prístroje

Už spomínaný zásah elektroniky do nášho života má za následky aj čoraz častejšie využívanie ďalších prídavných prístrojov. Momentálne ich vídame skôr zavesené na vestách inštruktorov a divemasterov. Istotne sa však nemýlime, ak vyslovíme domnienku, že s postupným poklesom ich nadobúdacej ceny sa bude ich výskyt rozširovať.

Do tejto kategórie zaraďujeme najmä vyhľadávacie zariadenia. Sú dizajnované na pomoc pri vyhľadávaní doprovodnej lode alebo iného vopred označeného miesta. Tento systém sa skladá z dvoch prístrojov: vysielacej jednotky, ktorá emituje elektronický signál a prijímača. Vysielač môže byť umiestnený visiac zo strany plavidla, na kotvovom lane, vraku alebo inej potápačskej lokalite.

Pokiaľ je vysielacia jednotka zapnutá a má napätie, bude dodávať do okolia kontinuálny priamy signál, ktorý sa dá zachytiť prijímačom. Na použitie prijímača musí potápač zapnúť prijímač a pohybovať s ním v horizontálnej rovine okolo seba. V polohe, keď je prijímač orientovaný k vysielaču, bude displej prístroja zobrazovať správny smer a vzdialenosť.

Podvodné sonarové prístroje sa používajú na meranie vzdialenosti k väčším objektom v podmienkach zníženej viditeľnosti. Tento systém dokáže spoľahlivo lokalizovať vraky a útesy. Najnovším hitom sú podvodné GPS (globálny pozičný systém) patriaci medzi nové elektronické navigačné pomôcky.

Pri lokalizovaní určitého miesta na zemi a teda a aj pod vodou používajú sadu umelých družíc zeme. Prijímač na tele potápača je doplnený o vysielač v podobe bójky s anténou schopnou prijímať signál s družíc. Po ich spracovaní prijímač po určitých kalkuláciách zobrazí zemepisnú polohu.


Ošetrovanie prístrojov

Starostlivosť o prístroje spočíva najmä v ich ochrane pred nárazmi, poškodením a nečistotami. Podobne ako iné súčasti výstroja, aj meraciu techniku po každom ponore v mori oplachujeme čistou, sladkou vodou. Soľ pôsobí agresívne najmä na spojenia rôznych kovov. Riadne vysušenú konzolu či prístroj na zápästie skladujeme v osobitnom obale na suchom, tmavom a dobre vetranom mieste. Hadice zbytočne nenamáhame a stáčame ich v dostatočne veľkých slučkách.


Výber vhodných prístrojov

Výber meracích zariadení nie je až takým zložitým procesom ako napríklad výber ABC výstroja či obleku, ktoré musia budúcemu užívateľovi doslova „sedieť“ na tele. Často krát postačia dobré referencie od tvojho uvádzajúceho inštruktora či priateľa, ktorý má s daným výrobcom či modelom dobré skúsenosti. Rovnako aj výsledky rôznych porovnávacích testov sú dnes bežne dostupné na internete či v rôznych tlačových potápačských periodikách.

Pri výbere prístrojov bude preto pravdepodobne stáť renomé výrobcu a tým pádom aj ich kvalita a spoľahlivosť. Ďalšími kritériami výberu sú najmä:
- Predpokladaný spôsob potápania (rekreačné – technické – pracovné)
- Kompatibilita
- Univerzálnosť
- Zapuzdrenie, odolnosť voči mechanickému poškodeniu
- Primeraná veľkosť displeja (stredný vek má aj svoje nevýhody)
- Dostupnosť servisného centra, špecializujúceho sa na konkrétnu značku.

To ostatné je otázkou vkusu budúceho majiteľa týchto dôležitých súčastí výstroja potápača. Svoje tu zohráva krajina pôvodu, farba či vonkajší dizajn. A je celkom možné, že svoje si povedia aj všemocné peniaze – respektíve cena výrobkov.

 

Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi


© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 11. februára 2017