Pro Dive Chorvátsko 
 

V hyperbarickom centre

                                                                                                                         Pridané 12.12.2020

 

Skúsenosti na množstve prípadov potápačských nehôd ukázali, že najväčšie nádeje na vyliečenie zo zranenia súvisiaceho s dekompresným potápaním bez trvalých následkov sú vtedy, ak po odbornom vyšetrení nasleduje príslušná liečba vo forme hyperbarickej oxygenoterapie.

Je zrejmé, že dobrovoľne žiaden potápač do komory nepôjde, preto je len veľmi ťažké si rekompresnú liečbu vopred plánovať. Zvyčajne udalosti po nehode naberú veľmi rýchly spád, keď má postihnutý jedinec len veľmi málo času na prípravu. Oprávnene sa preto domnievame, že aspoň základná informovanosť o tom, čo by ho v hyperbarickom centre hypoteticky čakalo, nemôžu uškodiť. Nehľadiac na skutočnosť, že niektoré znalosti dokážu znížiť obavy, ktoré sú v takomto prípade prirodzené a logické.

 

Personál centra

Tak ako sa rôzne komory a zariadenia líšia typovo či konštrukčne, budú sa líšiť aj personálne nároky na ich obsluhu. Svoju úlohu tu navyše zohráva aj skutočnosť, či sa jedná o zariadenie niektorej silovej zložky štátu, vedeckú inštitúciu či súkromné medicínsku kliniku. Vo väčších centrách s vertikálnym velením (rozumej náležiacich vojenskému námorníctvu), budú jednotlivé riadiace posty zastávať špecializovaný odborníci. V prípade menších terapeutických staníc sa budú úlohy navzájom zlučovať. A nakoniec v prípade komôr s lokálnym dosahom, môžeme očakávať koncentráciu funkcií do jednej či dvoch kľúčových osôb.

Obsluhu komory, to jest režim v samotnej pretlakovej kabíne bude zabezpečovať špeciálne školený servisný technik. Jeho úlohou je zjednodušene povedané dbať na to, aby bol v komore stabilný tlak primeranej hodnoty, prípadne aby táto požadovaným spôsobom klesala či stúpala. Stará sa o tesnosť jednotlivých sekcií, funkčnosť regulačných a pretlakových ventilov. Pod jeho kompetenciu spadá aj bezpečnosť zariadenia z hľadiska požiaru.

Pri liečbe v komore mu asistuje a v prípade neočakávaných udalostí ho aj substituje technik obsluhy kompresora a banky plynov. Zapína vysokotlakový kompresor a kontroluje činnosť automatického plnenia zásobníkov. Zodpovedá aj za celý kyslíkový okruh zariadenia.

Technický personál dopĺňa osoba, ktorá sleduje elektronickú časť zariadenia. Má na starosti komunikáciu, dátový záznam a obrazovú dokumentaristiku procesu terapie.

V komore je spolu s pacientom prítomný aj ošetrovateľ. Môže ním byť paramedik či špeciálne školená rehabilitačná sestra. Vykonáva všetky praktické úkony s postihnutým, sleduje jeho aktuálny stav a odoberá vzorky. V interiéri komory sa stáva predĺženou rukou veliaceho lekára, ktorý z pochopiteľných príčin zostáva vonku, v podmienkach normálneho atmosférického tlaku.

Nad všetkými stojí vrchný lekár, ktorý riadi činnosť personálu hyperbarického centra, Diagnostikuje neurologický stav postihnutého potápača a podľa aktuálnej situácie určuje terapeutický postup.

 

Príjazd do zariadenia

Po tom, čo postihnutého potápača privezú letecky, po súši či po vode, podrobia ho v nemocnici alebo v samostatnom hyperbarickom centre detailnejšiemu vyšetreniu. V prípade, že je potápač responsibilný, bude ošetrujúceho lekára zaujímať potápačova osobná anamnéza.

Lekára budú celkom určiť zaujímať:

  • prípadná história dekompresných nehôd
  • predchádzajúce skúsenosti s pretlakovou liečbou
  • všetky absolvované operácie
  • vážnejšie poranenia
  • alergie a iné oslabenia
  • predpísané lieky
  • závislosti všetkého druhu

Potápača a jeho sprievodu sa budú pýtať na šírku symptómov a ďalších manifestačných prejavov postihnutia. Odpovedať bude na otázky typu:

  • Aké máš bolesti ?
  • Sú presne vymedzené ?
  • Môžeš lokalizovať, kde ťa bolí ?
  • Máš nejaké oblasti necitlivé ?
  • Cítiš v niektorých oblastiach tŕpnutie, brnenie ?
  • Pociťuješ nezvyčajnú únavu ?
  • Pokúšajú sa o teba závrate ?

Celkom určite sa lekár bude snažiť zrekonštruovať časový priebeh udalostí. Zaznejú otázky:

  • Kedy si spozoroval prvé príznaky
  • Pred ponorom, behom neho, alebo po ponore ?
  • Od chvíle, kedy si si všimol prvých príznakov – zosilneli, zoslabili alebo sa zmenili ?

Veľmi nápomocným pri riešení odpovedí na otázky tohto typu, môže byť časový zápis a ďalšie dokumenty asistujúceho záchranného potápača.

 

Údaje z počítača

Dá sa očakávať, že skúsenejší personál sa pokúsi tiež analyzovať záznamy z osobného počítača postihnutého potápača. Najmä počet ponorov, ich profily, prestávky na hladine a použité dýchacie zmesi. Relevantné pritom budú aj dáta ponorov z predchádzajúcich dní, ktoré potápač absolvoval ešte pred rozvojom príznakov ochorenia.

Ak potápačov partner, Inštruktor alebo Divemaster zabezpečia príprava týchto dát (stiahnutím do PC,NB alebo vytlačením) môžu výrazne zjednodušiť a urýchliť tieto analýzy, ktorých zmyslom je stanovenie správnej liečebnej metódy. Aj keď potápačské profily nie sú  rozhodujúcim faktorom pre stanovenie terapie, pre odborníka obsahujú dôležité informácie pre určenie možnej diagnózy.

 

Neurologické vyšetrenie

V rámci úvodnej, bleskovej prehliadke potápača sa vytvorí základ pre vyhodnotenie potápačskej nehody. Nasledovať bude neurologické vyšetrenie, ktorého rozsah budú určovať rôzne okolnosti, akými sú stav postihnutého, odbornosť personálu či dostupnosť diagnostického zariadenia. Jeho cieľom bude zistiť mentálny stav potápača, jeho koordináciu a funkcie mozgových nervov. Ošetrujúci lekári či iní odborníci potápača dôkladne prehliadnu a zamerajú sa na zistenie úrovne svalovej sily, kvality reflexov a zmyslového vnímania. Na záver musí padnúť definitívne rozhodnutie o spôsobe realizácie hyperbarickej terapie v komore.

Pochopiteľne, že v prípade kómatických stavov, či zníženého vedomia sa mnohé z uvedených úkonov vynecháva a snahou ošetrujúceho personálu bude dostať DCS postihnutého potápača čo najskôr opäť do podmienok so zvýšeným okolitým tlakom.

Následne bude snahou personálu, dostať zraneného potápača do komory.

 

Prečítaj si tiež na našom webe

Pred liečbou v komore ... Čo predchádza rekompresnej liečbe
Typy barokomôr ... Aké komory jestvujú a na čo sa používajú

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 23. januára 2021