Pro Dive Chorvátsko 
 

Odhadzovanie záťaží

                                                                                                                         Pridané 23.1.2021

 

 

Je až pozoruhodné, že akým výrazným je podiel potápačov, ktorí nie sú ochotní v prípade, že sa sami ocitnú v zložitej ba niekedy aj v život ohrozujúcej situácii odhodiť svoje záťaže. A pritom ide o relatívne jednoduchý úkon, ktorý sa bezpochyby učí vo všetkých základných kurzoch po celom svete krížom cez všetky školy a certifikačné systémy. Zvláštne, že to my – inštruktori potápania nedokážeme našim študentom dostatočne vysvetliť a zdôrazniť.

Z hľadiska metodiky výučby, nerozlišujeme či sa jedná o odhadzovanie záťaží v hĺbke alebo na hladine. Z hľadiska bezpečnosti potápača, ide však o dve rôzne kategórie. Získanie pozitívneho vztlaku na hladine je významným úkonom, ktorý stabilizuje telo potápača a upokojí situáciu. Dôsledkom uvoľnenia záťaží v malých hĺbkach je okamžitá zmena a impulz pre uľahčenie pohybu smerom nahor.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že v stredných hĺbkach neznamená odhodenie záťaže tak výraznú zmenu, akú by mnohí potápači očakávali. V skutočnosti vo veľkých hĺbkach nemusí dôjsť k zmene vztlaku vôbec, keď napríklad taká neúmyselná strata časti záťaží, či jedného vrecka môže zostať celkom nepovšimnutá. Pochopiteľne, že počas výstupu dôjde v posledných metroch tesne pod hladinou k jeho nezadržateľnému zrýchleniu.

 

Typy záťažových systémov

Záťaže v rekreačnom potápaní rozdeľujeme do dvoch skupín. Prvou je používanie tradičného opasku s navlečenými záťažami, prípadne opasku tvoriaceho kapsy, do ktorých sa vkladajú vrecká naplnené sekaným olovom. Druhú skupinu tvoria rozličné systémy integrovaných záťaží v podobe vreciek, s celou škálou rôznych zabezpečovacích prostriedkov proti ich samovoľnému vypadnutiu, či naopak vedomému uvoľneniu.

 

Príprava na súši

Vo variante používania záťažového opasku je dôležitou tiež príprava, respektíve spôsob nastrojenia opasku. V minulosti sa opasok nasadzoval ako posledná súčasť výstroja. V tých časoch keď sa používali rôzne nákrčníky, či vyvažovacie zariadenia v tvare podkovy, boli tieto prostriedky väčšinou doplnené o rôzne medzinožné popruhy. Preto bolo potrebné opasok nosiť na nich ako vrchnú vrstvu, aby ho bolo vôbec možné pri pocite ohrozenia odhodiť. V opačnom prípade, by zostal visieť na niektorom zo spomínaných popruhov.

V súčasnosti, keď je väčšina kompenzátorov vztlaku v tvare vesty či krídla, sa opasok so záťažami nosí priamo na tele, ako vnútorná vrstva. Už pri jeho nasadzovaní je preto dôležité myslieť na jeho umiestnenie so zreteľom, že jestvuje alternatíva nutnosti sa ho v krízovej situácii zbaviť. Jeho pracka preto musí byť dosažiteľná aj pod brušným popruhom BCD a ani záťažiam nesmie nič brániť. Podobným problémom sa v prípade integrovaných záťaží zaoberať nemusíme, pretože ho za nás vyriešil ich konštruktér a výrobca.

 

Lokalizácia uvoľňovacieho mechanizmu

Veľmi častým javom u niektorých (rozumej štíhlejších) potápačov a potápačiek je, že sa im zaklapovacia pracka opasku počas ponoru rôzne posúva a pretáča okolo osi tela. Preto je v záujme rýchleho spôsobu odhodenia dôležité, ju vedieť rýchlo lokalizovať. Najspoľahlivejším spôsobom je, keď potápač uchopí opasok oboma rukami po bokoch. Následne posunom rúk k sebe a doprostred, spoľahlivo lokalizuje polohu pracky.

V prípade vreciek s integrovanou záťažou, je potrebné si proces ich hľadania respektíve lokalizáciu zaisťovacieho mechanizmu vopred nacvičiť. Najlepšie v polohe tela, ktorú zvyčajne zachováva potápač počas väčšinu času ponoru, t.j. v horizontále. Dôvodom je skutočnosť, že na súši sa vrecká vzhľadom k potápačovi nachádzajú v trocha odlišnej polohe, než ako je tomu pod vodou počas ponoru.

 

Uvoľnenie záťaží

Kedysi platilo (a starší inštruktori to podnes tak bez kompromisov učia), že opasok sa pred ponorom nasadzoval spôsobom, aby bola pracka z ľavej strany – t.j. uvoľňovala sa pravou rukou. Či už tvoj inštruktor trval na tejto orientácii opasku alebo mu to bolo jedno platí, že je lepšie pri otváraní pracky pracovať oboma rukami. Po jeho uvoľnení zostáva voľný koniec opasku v jednej ruke, zatiaľ čo druhá kontroluje opačný koniec s prackou. Následne dôjde k oslobodeniu opasku a jeho „odvinutí“ sa s obvodu tela potápača.

Variant s integrovanými vreckami so závažiami predpokladá dôkladné oboznámenie sa s odisťovacím mechanizmom konkrétneho kompenzátora vztlaku. Môžu ním byť dosadajúce plochy opatrené velcro zipsom, pracky, parakord, závlačky, ..... a mnohé ďalšie.

 

Odhodenie záťaže

Po tom čo došlo k uvoľneniu záťažovému opasku, si ho ponechaj v jednej ruke, ktorú predpaž pred seba. Záťaže sa tak ocitnú v tvojom zornom poli. Až potom čo sa presvedčíš, že je opasok celkom voľný ho z vystretej paže odhoď. Uvedený manéver je potrebný z dôvodu, že opasok dokáže zostať na tele potápača zachytením sa o vrecká po bokoch stehien, o nôž v puzdre na vonkajšej strane lýtka, či v bedrovej oblasti medzi fľašou a chrbtom potápača.

Odhadzovanie vreciek integrovaných záťaží je ešte jednoduchšie. Proste ich potápač uvoľní zo zovretia prstov v polohe, keď na ne uvidí. Z hľadiska bezpečnosti samozáchrany, je potrebné poznamenať, že potápač môže v prípade integrovaných záťaží najskôr odhodiť len jedno vrecko. Až neskôr, ak pocíti potrebu prídavného vztlaku odhadzuje aj druhé.

 

Poznámka na koniec

Začali sme konštatovaním, že analýzy nehôd v potápaní poukazujú na „neochotu“ potápačov zbaviť sa záťaží. Preto si zapamätaj: pri akejkoľvek núdzovej situácii v hĺbke, sa pokús najskôr vyriešiť problém pod vodou. Ak to nejde, zvýši svoj vztlak zbavením sa časti záťaže a dostaň sa na hladinu!

 


Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 40-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 23. januára 2021