Typy barokomôr
Pridané 14.3.2014
S barokomorou je to presne tak, ako v jednom známom filme. Jeden o
nej čítal, druhý počul, ale len tretí ju aj naozaj videl. Pretlakové
komory sú tie mystické zariadenia, o ktorých sa každý potápač učí už
v základnom kurze. Aj keď zahalené rúškom tajomstva, predstavujú pre
neho často spásonosnú cestu z väčšiny prehreškov, ktorých by sa nebodaj
pri výstupe k hladine dopustil. Ale v skutočnosti vyzerajú, ako pracujú
a čím sa navzájom odlišujú?
Čo je barokomora
Pretlaková komora je relatívne jednoduché zariadenie, ktoré sa používa
v letectve, v banskom priemysle, v komerčnom potápaní a ako sme vyššie
naznačili aj v medicíne. V zdravotníctve sa používa na liečenie celého
radu ochorení. S trochou nadsázky, si ju môžeme predstaviť ako obrovskú
kuchtu (Papinov hrniec), to jest nádobu z extra pevného materiálu, v
interiéri ktorej sa dá zvýšiť hodnota tlaku prívodom plynu z kompresora
či zásobných fliaš. U typov používaných v potápačstve tak nárast tlaku
plynu, vlastne simuluje zvyšovanie hĺbky až pokiaľ nedosiahne potrebnú,
liečebnú hranicu.
Tak ako jestvujú rôzne potreby priemyslu a ďalších ľudských aktivít,
jestvujú aj prostredia s relatívne vyššou či nižšou hodnotou tlaku z
ktorých vyplývajú rôzne druhy, typy a konfigurácie komôr. Barokomory,
ako špecifické technické zariadenia sa tiež delia na rôzne kategórie
aj podľa ich primárneho určenia. Základné delenie je na:
- dekompresné komory, používané na vedomé dokončenie výstupového režimu
jednoduchšou, „suchou“ cestou,
- rekompresné komory, primárne určené na pretlakovú liečbu potápačov,
- hyperbarické komory koncipované na liečbu klinických ochorení a stavov
zvýšením množstva kyslíka rozpusteného v krvnej plazme.
Z čoho sa skladá barokomora
Väčšina pretlakových komôr má podobnú konštrukciu. Spravidla ide o
objekty v tvare veľkého valca, vyrobené najčastejšie z kovovej zliatiny.
Po stranách majú vstupné pretlakové dvere. Ich veľkosť je od jednomiestnych
komôr so vstupným otvorom s priemerom okolo jedného metra, až po komory
pre viac osôb, v ktorej môžu byť viacerí potápači naraz, spolu so zdravotníckym
personálom.
Okrem vstupných otvorov sú steny komôr doplnené o priezory podobné
oknám malých batyskafov. Viacmiestne komory majú dve a viac oddelení,
ktoré sa dajú pretlakovať nezávisle na sebe. Umožňujú obsluhujúcemu
personálu do komory podľa potreby bezpečne vstupovať aj z nej vystupovať.
Zmenšeným variantom vstupnej predkomory je „podávacia komôrka“. Táto
rovnako nezávisle tlakovateľná časť zariadenia slúži na prenos liekov,
zdravotníckeho materiálu ale a jedla či nápojov do (z) komory.
Zariadenie pretlakovej komory tvoria spravidla tiež kyslíkové, oronasálne
polmasky. Prostredníctvom nich dýchajú postihnutí potápači aj ich zdravotnícky
doprovod v dovolených hodnotách tlaku čistý medicinálny kyslík. Hyperbarická
liečba sa tak kombinuje s Oxygenoterapiou.
Každá pretlaková komora má pochopiteľne prídavné moduly na tlakovanie
zariadenia. Ide vždy o kombináciu vysokotlakového kompresora a banku
zásobníkov vo forme veľkolitrážnych fliaš. Dopĺňajú ich systém regulačných
a pretlakových ventilov, sada manometrov pre jednotlivé sektory komory,
monitorovacie systémy zloženia plynu, komunikačné prvky, záznamové zariadenia
a ešte 1000 drobností vrátane držiaka na pohár s kávou pre technika
obsluhujúceho barokomoru.
Zariadenia pre komerčných potápačov
Dekompresné komory sú jednými zo základných pomocných zariadení pracovných
potápačov, pohybujúcich sa vo veľkých hĺbkach. Na moderných lodiach,
kde sa pracuje pod vodou na základe konceptu takzvaného saturačného
potápania, sa používajú pracovné transportné komory, podvodné obydlia
aj veľké dekompresné komory na úplné vysýtenie.
Po tom, čo potápači nastúpia na palube lode do transportnej komory,
zvýši sa v nich hodnota tlaku na úroveň, aká bude v hĺbke kde budú operovať.
Následne je transportná komora spustená do vody na dlhý pracovný deň
alebo pripojená k podvodnému obydliu, kde potápači strávia na tomto
špecifickom pracovisku aj niekoľko dní.
Po desiatke hodín strávených striedavo vo vode a v obydlí v extrémnych
hĺbkach od 90-150 metrov, musia pochopiteľne pred návratom na hladinu
prekonať dlhú dekompresiu. Cez dvojitý uzáver vstúpia opäť do transportnej
komory, ktorá je následne vyzdvihnutá na palubu sprevádzajúcej lode,
kde môžu potápači ďalšie hodiny dekompresie prekonávať v bezpečných
podmienkach.
Na palubách novodobých komerčných plavidiel sú často aj veľké, obytné
dekompresné komory. Ich súčasťou sú spacie kóje, mediálne centrum ba
aj kúpeľňa s toaletou. Potápači v nich môžu vysycovať v pokoji a relatívnom
pohodlí.
Takto zostávajú komerční potápači po celý čas saturovaní inertnými
plynmi. Na záver musia realizovať v podstate rovnakú dekompresiu, ako
keby pod vodou strávili len jeden deň. Je to podstatne efektívnejší
a bezpečnejší spôsob, ako by realizovali každý deň úplnú dekompresiu
a následne ďalší deň znova zostupovali do vysokého tlaku v hĺbke.
Liečebné komory v medicíne
Potápači rozhodne nie sú jedinou skupinou, ktorá pracuje v hyperbarickom
prostredí. Terapia v prostredí s vysokým tlakom, sa v medicíne už dávnejšie
používa na liečenie celého radu chorôb a poranení, akými sú popáleniny,
otrava oxidom uhoľnatým a dokonca aj migrény. Momentálne sa intenzívne
skúma ich aplikácia aj v inej liečbe akou je napríklad artérioskleróza
či náhla mozgová príhoda.
Veľké nemocnice dnes využívajú hyperbarické komory, ktorými sú zariadenia
pripomínajúce ošetrovne, do ktorých sa normálne vchádza a ktoré dokážu
pojať aj desiatku sediacich pacientov naraz. Takmer u všetkých, je možné
kombinovať pretlakovú liečbu so súčasnou inhaláciou kyslíka.
Zlou správou pre potápačov je skutočnosť, že pracovný tlak väčšiny
komôr využívaných v klinickej hyperbarickej medicíne, nezvykne prekračovať
2 bary. Sú preto nevhodné pre liečenie špecifických potápačských chorôb.
Ak však ide o kombinované technické zariadenie, to jest ak je vzhľadom
na mechanickú pevnosť plášťa prípustné zvýšiť hodnoty vnútorného pretlaku,
je možné komoru s úspechom použiť aj na rekompresnú liečbu potápačov.
Rekompresné komory pre potápačov
Barokomory, umiestnené v blízkosti potápačsky atraktívnych terénov
a turisticky navštevovaných destinácií sa taktiež vyrábajú v rôznych
veľkostiach a v mierne odlišných prevedeniach. Spravidla však ide veľkosťou
o rekompresné komory, do ktorých sa dá umiestniť dvojica ležiacich postihnutých
potápačov a dvaja sediaci či stojaci ošetrovatelia.
Ich ďalšou črtou je nutná prítomnosť predkomory. V prípade potreby,
či náhleho zhoršenia stavu postihnutého potápača je jej prostredníctvom
možný vstup a výstup ďalšieho špecialistu, rodinného príslušníka či
tlmočníka.
Jednomiestne barokomory
V prostredí špecializovaného či uniformovaného potápania (polícia,
armáda, výskumné teamy a ďalšie) sa používajú aj malé, takzvané jednomiestne
modely pretlakových komôr. Často ide o prenosné zariadenia, určené pre
použitie v ťažko dostupnom teréne, či v odľahlých miestach. Jednomiestne
komory, sú vlastne rúry s priemerom do 1 metra a s dĺžkou okolo 2 metre
pre jedného človeka.
V jednomiestnej komore pacient behom terapie leží a jeho pohyb je pochopiteľne
veľmi obmedzený. Počas liečby, je obsluhujúci technik mimo komoru a
komunikuje s ním len cez elektronické dorozumievacie zariadenie a pochopiteľne
tiež vizuálne cez priezory.
Jedinečnou vlastnosťou jednomiestnych komôr je skutočnosť, že mnohé
ich modely umožňujú natlakovať celý interiér komory takmer stopercentným
kyslíkom a oronasálna maska sa používa len pre vzduchové prestávky.
Jednomiestne komory nachádzame často na korbách vozidiel, či palubách
menších plavidiel. Sú preto veľmi mobilné a na ich plnenie plynom stačí
len niekoľko zásobníkov, ktoré môžu byť následne dotláčané aj menším
či pomalším kompresorom. Komoru z ľahkých zliatin dokonca dokáže prenášať
aj s pacientom štvorica zdatnejších chlapov.
V prípade, že je vstupný otvor komory normatívny, je možné čelo so
štandardnými rozmermi zariadenia pripojiť k väčšej stacionárnej barokomore
v hyperbarickom centre, nemocnici či v inej inštitúcii. Postihnutého
je tak možné preložiť do väčšej komory bez toho, aby bolo nutné ho vystaviť
riziku poklesu tlaku.
Záver
Aj keď sa konkrétna prevádzka jednotlivých komôr môže navzájom trocha
líšiť, princípy ich prevádzky zostávajú rovnaké. Veríme, že aj tento
článok prispeje k väčšej informovanosti našej potápačskej verejnosti
a čiastočne zmierni obavy zo situácie, pri ktorej by musel potápač podstúpiť
po dekompresnej nehode terapiu v komore.
Prečítaj si tiež na našom webe
Pred liečbou v komore ... Čo predchádza rekompresnej liečbe
V hyperbarickom centre ... Čo sa bude diať po príchode do HBO centra
Robert Korim
Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného
aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.
Napíš autorovi
| 
