Arteriálna plynná embólia

                                                                                                                         Pridané 20.1.2011

Dátum a čas

26. máj 2002, 12:00 hod

Postihnutý potápač

Muž, V.H., 34 rokov, ženatý. Výška cca 185 cm, hmotnosť cca 95 kg, dobrá fyzická kondícia, pravidelný športový tréning, dobrá úroveň plaveckých schopností.
Potápačská kvalifikácia: základný výcvik v máji 2000, potápa 2 roky.
Posledný ponor pred dňom nehody: „check dive“ - deň pred (18 m/30 min), dlhšia séria ponorov pred ôsmimi mesiacmi.

Aktéri záchrannej akcie

Divemaster na lodi – Beáta Porzerová, SDI Divemaster
Vedúci potápač – Robert Korim, TDI Trimix Instructor Trainer
Kapitán plavidla – Želko Matas, M/Y Marinero
Ošetrujúci lekár – Dr. Nadan Petri, náčelník oddelenia Inštitútu hyperbarickej medicíny HRM v Splite

Lokalita a počasie

„Úvala Pelegrin“, zátoka na západnom cípe ostrova Hvar – Chorvátsko.
Pekne, slnečno, mierny SZ vietor, more zvlnené, teplota 26°C, voda 22°C, viditeľnosť 15-20 metrov.

Pred nehodou

Približne 20 min pred zanorením prvej dvojice, kapitán lode zakotvil a vyviazal M/Y Marinero v zátoke Pelegrin. Kotevné lano dopadlo len niekoľko metrov od vraku bojového člna, ktorý leží v hĺbke 27-31 metrov na dne v strede zátoky. Vedúci potápač R.K. najskôr lokalizoval a vyznačil s pomocou navijaku a nafukovacej bóje so zástavkou miesto ponoru. Na stožiar lode bola vztýčená červená potápačská zástava a modro-biela zástava vlajkového kódu „alpha“. Krátko pred poludním skočili prvé dvojice potápačov do vody. Najskôr doplávali cca 30 metrov ku bóji, kde po krátkom odpočinku pokračovali zostupom po lane v ponore.

Spozorovanie nehody a primárne opatrenia

Čas 00:00
R.K., ktorý sa odstrojoval na hornej palube, spozoroval na vode v priestore bóje na znaku ležiaceho a nehybného potápača. Skôr ako s ním stihol akýmkoľvek spôsobom komunikovať, vynoril sa jeho partner veľkou rýchlosťou zjavne prekračujúcou doporučované hodnoty. Tento sa najskôr obrátil na naďalej nehybného potápača, zvolal na neho po mene a bez meškania volal a vystretou pažou signalizoval o pomoc.
R.K. bez meškania schmatol kyslíkový oživovací prístroj „Saturn Oxy“, nasadol spolu s jedným členom posádky do o bok lode priviazaného motorového člna.

Čas 00:04
Po priblížení ku postihnutému bol tento najskôr odstrojený a vytiahnutý do člna. V tej chvíli už nemal V.H. nasadený záťažový opasok. Nedýchal, v ústnej dutine boli zvratky a tvár bola pokrytá modro-šedivou penou. Oči prevrátené stĺpkom, pokožka popolavo modrá.
Po čiastočnom odstránení tekutiny z ústnej dutiny R.K. zahájil umelé dýchanie z pľúc do pľúc. Obsluha člna zatiaľ prirazila ku lodi a pomáhala pri odstrojovaní plutiev, noža, rukavíc a potápačského počítača.

Čas 00:06
Po prvých náznakoch samostatného dýchania mu bola priložená polmaska kriesiaceho prístroja „Saturn oxy“ a s pomocou tlačidla membrány prvého stupňa redukcie tlaku prístroja mu bol pod tlakom do pľúc vháňaný kyslík. V tomto momente sa do procesu oživovania aktívne pridala aj B.P.
V.H. začal trhane dýchať, aj naďalej však zostával v bezvedomí a nereagoval na žiadne bolestivé podnety. Krv ani žiadne viditeľné poranenia neboli zaznamenané. Farba pleti sa postupne dostávala do „živších“ odtieňov. Po niekoľkých minútach, keď sa situácia nezmenila, zostala B.P. s postihnutým zatiaľ čo R.K. vybehol pre ďalší kyslík, peniaze, telefón a „červený zošit“ PRO-DIVE so súhrnom núdzových opatrení a kontaktných čísiel.

Transport do liečebného zariadenia

Čas 00:10
Postihnutý je transportovaný člnom do mesta Hvar. Kapitán lode medzitým volal do miestnej nemocnice, kde si vyžiadal sanitku, ktorá neskôr čakala v prístave na móle. Postihnutý V.H. ostával aj naďalej v bezvedomí a s prerývaným, hlasným dýchaním. Po približne 5 minútach jazdy, mu prakticky celé telo zachvátili silné svalové kŕče, ktoré nesmierne sťažovali jeho záchrancom umiestnenie prívodu kyslíka na jeho tvári. Bolo extrémne namáhavé ho vôbec udržať vo vnútri člna. Počas prevozu, ktorý trval takmer 20 minút, sa následkom „prídavného“ spôsobu dýchania minuli postupne 3 kusy malých kyslíkových fliaš. Výmena regulátora na nich sa po každý krát zmenila na zúfalý boj o sekundy, pretože postihnutý už po niekoľko okamihov trvajúcom odstavení od kyslíka prestával dýchať a začal prejavovať známky cyanózy.

Čas 00:35
V.H. je z člna preložený do sanitky a prevezený na stanicu prvej pomoci v meste Hvar. Počas prevozu dostáva v mimoriadne sťažených podmienkach infúziu a neskôr vysokú dávku sedatív. V zdravotníckom zariadení majú kyslíkové fľaše s namontovaným regulátorom kontinuálneho prívodu plynu. Tento sa ukázal ako nedostatočný a u V.H. sa opäť opakovali problémy s dýchaním a celkovým zhoršením situácie. Na zúfalstvo záchrancov nebolo možné ani vzájomne vymeniť regulátory, pretože chorvátske boli napevno pripevnené prevlečnou maticou. Kŕče, ktoré lomcovali telom postihnutého, pokračovali a tak bol na podnet svojich potápačských sprievodcov preložený z vyšetrovacieho lôžka na zem. Keď títo skonštatovali, že personál stanice prvej pomoci bol ďalšiu desiatku minút bezradný a situácia sa nijak nezlepšovala volal R.K. zo svojho telefónu Prof. Gošoviča – nestora chorvátskeho potápania a popredného odborníka na hyperbarickú oxygenoterapiu, s ktorým už v minulosti spolupracoval. Slúchadlo potom odovzdal miestnemu doktorovi a tak došlo ku konzultácii oboch lekárov. Profesor jednoznačne doporučil prevoz do rekompresnej komory, čoho sa slovenskí záchrancovia dožadovali už niekoľko minút. Vlastný akt privolania helikoptéry bol však opäť realizovaný zo slovenského telefónu.

Čas 00:55
Nasleduje opätovný prevoz sanitkou ku heliportu na vyvýšenom mieste nad mestom. Postihnutý dostáva ďalšiu dávku sedatív. Po niekoľkých minútach čakania prilieta vrtulník, v ktorom pokračujú problémy so spojazdnením rozvodov kyslíkového prístroja. Po približne 20 min letu pristáva helikoptéra v Splite, kde je celá skupina bez meškania prevezená čakajúcou sanitkou do hyperbarického strediska chorvátskeho vojenského námorníctva neďaleko nemocnice.

Terapia v barokomore

Čas 01:35
Príjem do inštitútu sa podobal na scénku z populárneho amerického seriálu ER. Velenie tu jednoznačne prebral prirodzenou a čiastočne aj vynútenou autoritou naslovovzatý odborník číslo jeden na Jadrane Doc. Dr. Nadan Petri Cln. Po bleskovej referencii predpokladanej príčiny nehody a už vykonaných opatrení sa doktor v mihu rozhoduje o terapii a postihnutý je na lôžku umiestnený do rekompresnej komory. Spolu s ním idú do pretlaku lekár a jeho asistentka. Celá skupina ide až na simulovaných 50 metrov v súlade s liečebnou tabuľkou 6A U.S. NAVY.

Čas 02:40
Stav pacienta je aj stále kritický. Je naďalej komatický. Až v tomto štádiu sa Doc. Petri pýta na podrobnosti akými sú profil ponoru, stav pacienta bezprostredne po vynorení a pod. Po krátkej konzultácii lezie cez predkomoru do pretlaku teraz už len 24-roch metrov aj R.K. Cieľom tohto postupu je predpoklad, že keď sa postihnutý preberie, bude potrebné s ním komunikovať v jeho rodnom jazyku ako aj skutočnosť, že bude lepšie ak najskôr uvidí aspoň vzdialene známu tvár.

Čas 03:30
V.H. naďalej „zápasí“ so svojimi ošetrovateľmi, ktorí sú teraz posilnení o dve ruky. Udiera sa o steny komory, jeho telo odmieta ležať pokojne. Na 18-tich metroch je táto situácia zhoršená o skutočnosť, že je potrebné mu opäť nasadiť kyslíkovú masku. Postihnutý sa preberá. Jeho telo má teraz skrčenú polohu ľudského plodu. Jeho pohľad je ešte neprítomný a reč nedokáže správne artikulovať.

Čas 04:30
Po ďalšej dávke kyslíka na 15-tich metroch sa V.H. vracia na tento svet. Aj keď ešte chýbajú niektoré reflexy (cremaster, plantárny reflex atď.) postihnutý je schopný správne odpovedať na otázky akými sú: meno, adresa a dátum. Samostatne ovláda močenie. Postupne sa oboznamuje so svojou situáciou a začína spolupracovať. Vykonaná je séria neurologických vyšetrení. Po 4,5 hod bezvedomia je postihnutý schopný sa sám postaviť a udržať pohár pri ústach. Začína byť ospalý, ale pochopiteľne nie je možné ho nechať zaspať. Zbytok pobytu v komore je už rutinnou záležitosťou, spojenou prekvapujúco s podávaním sendvičov a kávy.

Čas 07:30
Po celkom 6:10 hod pobytu v komore, vychádza V.H. z komory a na vlastných nohách nastupuje do sanitky, ktorá ho preváža do nemocnice. Až teraz prichádza otázka o jeho poistení. Pred zájazdom našťastie uzavrel poistenie liečebných nákladov v zahraničí u poisťovne Allianz – Elvira so špeciálnym pripoistením na potápanie. Pacient je prijatý do miestnej nemocnice na interné oddelenie. Všetky prijímacie procedúry a vypĺňanie dokumentov zostáva ako už tradične na bedrách jeho slovenského doprovodu, ktorý sa následne ocitá v neoprénoch, potrhaný a špinavý na ulici.

Diagnóza

Plukovník Doc. Nadan Petri náčelník Inštitútu pre Hyperbarickú medicínu HRM, bez akýchkoľvek pochýb a jednoznačne určil diagnózu ako ukážkovú „Arteriálnu plynnú embóliu“ v jej najhoršej cerebrálnej forme. Ako príčinu stanovil rýchly výstup z hĺbky na hladinu so súčasným zadržaním dychu a čiastočným zablokovaním dýchacích ciest.

Následná liečba

V.H. šiel do komory v priebehu nasledovných 3 dní ešte celkom 5 krát na tento krát už kratšie časové úseky. Vo štvrtok, 4 dni po nehode bol prepustený z nemocnice ako celkom zdravý a vyliečený.
Podľa doporučenia Doc. Petriho, už by sa nemal nikdy potápať, lietať, skákať padákom ani prekonávať prudké tlakové zmeny.

Na mieste nehody

Potápačský partner postihnutého vypovedal, že prvé minúty ponoru prebiehali podľa plánu. Približne v ôsmej minúte sa V.H. z doposiaľ neznámych príčin od neho odpútal a zmizol ku hladine. Potápačský počítač postihnutého (Suunto Octopus) zobrazil parametre ponoru:
- maximálna hĺbka ...............30,1 metra
- celková doba ponoru ........ 9 minút
Zbytková zásoba vzduchu vo fľaši bola 110 barov. Jeho následná analýza ukázala normálnu hodnotu O2.

Zapísal:

1. júna 2002
Robert Korim, účastník záchrannej akcie
Napíš autorovi