Iný kraj, iný mrav
Pridané 8.1.2016
Údajne, ešte z antických dôb, jestvuje isté nepísané pravidlo správania,
ktoré vraví: “Keď si v Ríme, chovaj sa ako Riman”.
Ako potápači, sa na svojich výjazdoch často stretávame z cudzími kultúrami,
ktoré sa svojou etiketou, či zvyklosťami v širších súvislostiach výrazne
odlišujú od našich. Táto súprava nepísaných zákonov, tvorí štandardný
model sociálneho správania príslušníkov konkrétnej krajiny či geografickej
oblasti. Je to čosi, čo rodičia učia svoje deti už od samého počiatku,
keď ich potomkovia len začínajú chodiť. Neskôr sa im tradície natoľko
vžijú, že v dospelosti už ani neuvažujú nad tým, či sú tieto zvyklosti
špecifikami ich society. O svojej kultúre a zvykoch často uvažujú ako
o ľudskej prirodzenosti.
Kedykoľvek cestujeme do zahraničia, je potrebné byť senzitívny v chápaní
tých, ktorý sú tam doma. Špeciálne ak chceme mať zažiť skutočné zážitky,
pre ktoré potrebujeme asistenciu či iné služby zo strany domáceho obyvateľstva.
Najlepším spôsobom ako ich dosiahnuť, je získať aspoň základný prehľad
o lokálnych zvyklostiach a kultúre krajiny, ktorú hodláme navštíviť.
Ak týmto tradíciam nerozumieme, už pomerne ľahko sa môžeme v očiach
domácich dostať do nepríjemnej, či v krajnom prípade aj naše zdravie
či život ohrozujúcej situácie. Najlepším spôsobom ako sa vyhnúť kultúrnemu
faux pas zatiaľ čo pocestuješ je naučiť sa čosi o krajine, do ktorej
sa chystáš pricestovať predtým ako na ich pôdu dáš svoju nohu. Informácie
žiadaj vo svojom potápačskom centrum, u svojho cestovného agenta alebo
sa jednoducho spýtaj Google.......
Reč
Niekedy nie je jedno „čo“ povieme, ale skôr „ako“ to povieme a ako
v konečnom dôsledku či v reáliách danej spoločnosti vyznie signál, ktorý
takto vyšleme. V mnohých častiach sveta, nemáme my stredoeurópania na
strane lokálnych ľudí príliš dobrú reputáciu. V niektorých Škandinávskych
štátoch, môžeme byť vnímaní ako príliš hluční ba až nechutní. Je až
udivujúce, akými konzervatívnymi či rezervovanými dokážu byť severania
na verejnosti, hoci aj keď čakajú na potápačské plavidlo či transport
autobusom.
Samozrejme ak sa tam spolu s tebou priplichtí aj zopár Talianov, či
nedajbože Rusov, budeme patriť medzi tých tichších. Alebo keď sa partička
balkáncov medzi sebou rozpráva “normálne”, tak to vyznieva ako keby
sa hádali na trhu. Naproti tomu, takéto zvýšenie hlasu napríklad na
Fiji, môže znamenať vyjadrenie hnevu!
Užitočné frázy
Asi nikto z nás nie je talentovaný ako Heinrich Schliemann (objaviteľ
Tróje), ktorý sa údajne pred cestou kamkoľvek dokázal za niekoľko týždňov
naučiť miestny jazyk. Vždy je však vhodné sa naučiť zopár základných
fráz. Ak sa miestnym prihovoríš hoci aj neobratne ich rodným jazykom,
prelomíš úvodné ľady a hneď budú k tebe milší a ochotnejší. V mnohých
prípadoch odrazu začnú nielen rozumieť ale „odrazu“ aj sami rozprávať
po anglicky.
Áno – nie
Okrem jazyka domácich, je vhodné sa oboznámiť aj s ďalšími špecifikáciami
komunikácie. Starší potápači majú asi ešte stále v živej pamäti príklad
opačnej gestikulácie pri vyjadrovaní súhlasu/nesúhlasu v Bulharsku.
„Áno“, sa však pre nás netradičným kývnutím hlavy z boka nabok vyjadruje
napríklad aj v Indii. Ale pozor, ak začne domáci triasť hlavou rýchlejšie
– znamená to kategorické „Nie“!
Posunky a gestá
Aj spôsob, akým v komunikácii používame ramená a ruky, môže byť v nám
cudzej krajine veľmi dôležitý. Posunky a gestá, ktoré sú u nás v Strednej
Európe bežne používané, môžu mať na inom svetadiely iný, často aj urážlivý
význam. Napríklad vztýčený ukazovák je v Turecku ekvivalentom nášho
neslušného prostredníka. V Indonésii napríklad nikdy nepoužívaj jeden
hroziaci prst. Špeciálne nie ukazovák. Namiesto toho, použi svoju celú
ruku.
Vztýčený palec v štýle severoamerického „Number 1“ je v západnom svete
znakom niečoho úspešného či dobrého vo všeobecnosti. V Iraku je však
najväčšou možnou urážkou. Ak na teba na Peloponézskom polostrove predavač
na trhu kýva dlaňou obrátenou nadol, nenaznačuje ti aby si vypadol,
ale ťa naopak srdečne pozýva k sebe na nákupy.
Uzavretie palca a ukazováka do nášho známeho „potápačského OK“, ktoré
je v západných krajinách široko akceptované ako znak „v poriadku“, je
v takej Brazílii či v Tunise značne obscénnym gestom a dá sa vyhodnotiť
až ako vyhrážka. Ale napríklad v Japonsku ním naznačujú peniaze.
Mimika
Takmer všade v Ázii, zohráva výraz tváre veľkú úlohu. Usmievaj sa preto
tak ako tvoj náprotivok v diskusii. Nebuď hlučný pri rozhovore a pre
nás typické hundranie a neustále sťažovanie sa si radšej nechaj na doma.
Takéto chovanie ťa neposunie vpred ale naopak narazí na hradbu nepochopenia.
Odev
V skutočnosti aj odevom ktorý nosíme, ak nerozumieme kultúre či zvyklostiam
tradičným v danej krajine, je ľahké niekoho uraziť. Alebo byť neúspešný
v procese hľadania spôsobu ako sa niekam dostať, niečo dostať alebo
nejako dostať. Adekvátne oblečenie sa preto môže stať kľúčovým prostriedkom.
V zahraničí sa preto neobliekame podľa našich štandardov doma, lebo
naše oblečenie môže byť niekedy čiastočne neprijateľné pre ich kultúru.
V mnohých destináciách sa na pláži len tak ponevierame v plavkách, v
šortkách či v minisukniach. Avšak navštíviť takto odetí mesto môže byť
pre domácich celkom neprijateľné.
Napríklad na Fiji sú turisti vyzývaní, sa mimo rezort alebo hotel obliekať
decentne. Ženy tam nikdy nesmú mať takzvané „topy“ či iný odev pri ktorom
im zostanú holé ramená. Nosenie klobúka je interpretované ako znamenie
dešpektu. V dedinách je dokonca považované až za inzultáciu náčelníka!
Zdržanlivosť aj nahota sa v rôznych krajinách rôzne interpretuje. Pre
ženy v Papua Nová Guinea alebo na Mikronézskom ostrove Chuuk nie je
žiadnym problémom chodiť na verejnosti bez horného dielu oblečenia.
A tak hoci sú ňadrá miestnych žien tak vystavené k všeobecnému obdivovaniu,
už napríklad také nosenie krátkych nohavíc sa považuje za škandalózne!
Nedotknuteľné
Nikdy sa nedotýkaj hlavy Thajčanov, čo platí aj pre hladkanie detí.
Hlava sa totiž v tomto regióne považuje za sídlo duše.
Vôbec si dávaj pozor na dotyky, špeciálne k osobám opačného pohlavia.
„Sexual harassment“ nie je len výmyslom Západného sveta.
Ďalšie chyby rúk
V mnohých oblastiach sveta je ľavá ruka považovaná za nečistú. Na verejnosti
sa preto používa čo najmenej. V Indii neplať ani nejedz ľavou rukou,
či nerob s ňou žiadne dôležité úkony. V Arabských krajinách akými sú
Sýria či Maroko by to bolo považované za urážku. Ľavá ruka sa tu totiž
používa najmä na toalete.
Pozor na nohy
Príslušníci niektorých ázijských národov sú pre našinca pomerne „zvláštny“
v otázkach nôh. V Japonsku aj v Thajsku je neslušné niekomu ukázať podrážku.
Vyzúva sa nielen pred vstupom do chrámu ale nepatrí sa ani vstupovať
obutí do domu. Pre uvedomenie si hĺbke rozdielov v spoločenskej etikete
spomeňme napríklad aj procedúru letištnej kontroly.
V Európe ale aj v Severnej Amerike je normálne umiestneniť topánky
do plastikových vaničiek, či priamo na bežiaci pás roentgenového detektora.
Japonská ochranka letiska by takýto čin považovala za priam barbarský.
Preto skôr ako svoju obuv položíš na prepravník, vlož topánky do plastikového
sáčku alebo použi špeciálne, k tomu určené nádoby na obuv. Až potom
ich vyšli pod roentgen.
Spoločenské zvyklosti
Je dobré sa pred cestou oboznámiť s témami, ktoré sú v tej-ktorej krajine
tabu. Pri klábosení je tak napríklad vhodné v Grécku pomlčať o emancipácii
žien. Väčšina príslušníčok nežného pohlavia tam nepracuje, pretože im
je od malička vštepované, že sa majú venovať len domácnosti.
Jasnačka, že každý rád počuje chválu o sebe, kráse miestnej architektúry
či žien alebo o svojich zvyklostiach. Jemnou lichôtkou preto nič nepokazíš.
Ale pozor, aby si to neprehnal! Ak napríklad na Fiji niečo priveľmi
pochváliš, majiteľ ti to bude musieť dať ako darček aj v prípade že
si to nemôže dovoliť.
Samozrejme na trhu nikdy nezabudni zjednávať. Gréci, rovnako ako Egypťania,
Tunisania či Maročania považujú business bez zjednávania za veľmi zlí
a jednoducho by ste im skazili radosť z obchodu.
Pre tých, ktorí radi dostávajú priame odpovede je pýtanie sa v niektorých
ázijských krajinách asi čistou frustráciou. Možno vzhľadom na slušné
správanie, miestny neradi sprostredkujú zlé správy. Často preto vravia
“áno” aj vtedy ak si myslia “nie”. Napríklad ak sa opýtaš, či je let
plánovaný o tretej načas, budú odpovedať “áno” aj v prípade, že tento
let už je dávno oneskorený. Preto aj taktika vyhýbania sa predpokladaným
negatívnym odpovediam, znamená niekedy úspešné dopracovanie sa k reálnym
informáciám.
Humor
Jednou z ošemetných oblastí schémy správania sa a zdrojom prípadných
konfliktov je humor. V jednotlivých kútoch sveta môže mať veľmi rozdielnu
podobu. Aj keď je smiech jedným z „korení života“, nie je výnimkou že
pokus humorné zvládnutie ošemetnej situácie vypáli nakoniec celkom naopak.
Napríklad takí Indonézania majú pre nás veľmi zvláštny zmysel pre humor.
Do popukania im môže byť aj pri celkom bežných situáciách. Váľať od
smiechu sa budú napríklad aj v prípade, že si nasadiš čiapku šiltom
dozadu.
Ak sa rozhodneš do angličtiny prekladať notoricky známe vtipy zo Slovenska,
ocitneš sa pravdepodobne na veľmi tenkom ľade a v potecionálne nepríjemnej
situácii. Táto môže vyústiť v lepšom prípade v trápne ticho, či v horšom
v zápornú reakciu spolustolovníkov zo zahraničia.
Historické spory
Väčšina krajín (čím starší štátny útvar tým skôr) má z nejakých príčin
ťažké srdce na niektorého zo svojich susedov. Územné spory, dlhoročná
nadvláda, vojenská anexia, či iné konflikty pretrvávajú žiaľ v mysli
ľudí veľmi dlho a bez ohľadu na zrod nových generácií. V Grécku sa preto
nedebatuje o vzťahu krajiny k Turecku, čo je dôsledok starých sporov
z čias Osmanskej ríše, ani o Cypre podnes rozdelenom na grécku a tureckú
časť.
V Belgicku asi neoslníš vychvaľovaním flámskej kultúry a umenia v oblasti,
kde žijú Valóni. Ich vzájomné súperenie vyvrcholilo v roku 1980 vytvorením
dvoch autonómnych oblastí. Podobne by to dopadlo aj vo Fínsku či Nórsku
ak budeš vyzdvihovať švédske úspechy. Kto s potápačmi navštívil Korziku
či Sardíniu vie, aký kritický pohľad majú domáci na skutočnosť, že sú
politicky priradený k Francúzsku, respektíve k Taliansku.
Špeciálne agresívny podtón má súperenie mnohých ázijských národov,
ktoré pretrváva už po stáročia. Takže bacha na vec, pretože rasizmus
má na východ od nás často divokejší štýl ako smerom južne od Európy.
Bodka za správami
A záverom ešte jedna rada, ktorú zvyčajne dávam v Inštruktorských kurzoch
potápania:
„V žiadnom prípade sa nedaj zatiahnúť do debaty, či sa zdrž akýchkoľvek
poznámok na uvedené 3 témy.
- náboženstvo
- politika
- príjmy
Rozhodne si tým ušetríš veľa nepríjemností. Uchýl sa preto radšej k
bezpečným témam, akými sú:
- počasie
- šport
ale predovšetkým
- potápanie a všetky tie krásne zážitky s nim spojené
Anna Kmeťová
| 
