Morská choroba

                                                                                                                         Pridané 26.1.2011

Namiesto úvodu

Najskôr sa človek cíti akoby mal zomrieť, potom si praje aby naozaj umrel. Každopádne by dal čokoľvek za to, aby sa už konečne to prekliate plavidlo prestalo kolísať. Ak si už vážený čitateľ na vlastnej koži zažil účinky morskej choroby - potom vieš o čom hovoríme. Ak nie, a mieniš sa potápaniu venovať systematickejšie, tak ťa istotne ten "krásny pocit" ešte len čaká. Ak si však predsa chceš plnohodnotne užiť potápačskej dovolenky na lodi, pokús sa v nasledovných riadkoch nájsť poučenie alebo aspoň škodoradosť.

Čo vlastne spôsobuje morskú chorobu ?

Príčiny vzniku morskej choroby nie sú ani po rokoch skúmania celkom jasné. Ranné teórie (pravdepodobne vzhľadom na jej typické prejavy akými sú nevoľnosť a vyvrátenie obsahu žalúdka) predpokladali, že ide o akúsi otravu organizmu. Dnešné, moderné teórie vychádzajú z narušenej funkcie vestibulárneho aparátu, ktorým je pohybový orgán umiestnený v strednom uchu. Jeho funkciou je monitorovanie pohybov hlavy. Aj keď je poloha tela sú rovnováha a balans kontrolovaná a riadená mozgom, potrebné vstupné informácie sú dodávané práve z vnútorného ucha, očí a ďalších senzorov nachádzajúcich sa po celom tele.

Tu sa referencie vyhodnocujú a mozog určuje kde a v akej polohe sa telo nachádza. Ďalšou funkciou rovnovážneho ústroja je udržanie očí a ich upriamenie na pevný bod aj v prípade ak sa hlava pohybuje (akýsi gyroscop). V tomto systéme referencií prevládajú horizontálne vzruchy. Existuje štúdia z roku 1988, ktorá vyhodnotila pohyb hore-dole za ako viac mozog mätúci, než striedavý pohyb v horizontálnej rovine. Pri vedomých pohyboch dodáme telu vertikálne podnety, na ktoré sa dokáže do veľkej miery adaptovať. Ak sa však nachádzame na palube hojdajúceho sa plavidla, naše oči zachytávajú odlišné impulzy ako vestibulárny aparát, dochádza k jeho preťaženiu a mozog začne revoltovať.

Je nepochybné, že okrem spomínaných príčin sú ďalšími faktormi negatívne pôsobiacimi na človeka náchylného na kinetózu aj strach, úzkosť či obava pred neznámym. Ak ešte stále patríš v potápaní ku nováčikom, mal by si sa dostaviť na loď včas tak, aby si mal dostatok času sa adekvátne pripraviť na potápanie bez zbytočného chaosu, ktorý by len zvýšil úroveň stresu.

Fyzický stav organizmu

Na potápačskú loď by si mal vždy nastupovať oddýchnutý, zregenerovaný z časového posunu či z únavného cestovania.

Správna diéta

Dietický režim je tiež dôležitý. Na morskú chorobu náchylní jedinci stoja v podstate vždy pred rozhodnutím nejesť vôbec - alebo jesť len minimálne. Aj keď sú osobné skúsenosti v tejto otázke rozporuplné, väčšina ľudí sa cíti lepšie ak nemá prázdny žalúdok. Suchý chlieb, pečivo a sušienky sú v tomto prípade oveľa vhodnejšie ako slanina, vajíčka, hranolčeky vajcia či klobáska.

Do vody by sme nemali ísť hladní, ale ani prejedení. Ak sa medzi ponormi na lodi podáva strava, neponáhľaj sa s jedlom, nevykonávaj pri jedle súčasne ďalšie činnosti, dopraj si pohody a jedlo skutočne vychutnávaj. Pred vlastným nalodením najmenej jednu /radšej 2 hodiny/ zjedz niečo malé. Po celý čas pobytu na lodi buď dostatočne hydratovaný vodou, či energetickými nápojmi atď. Káva, čaj ale aj pomarančový či grapefruitový džús sú príliš kyslé a zbytočne dráždia žalúdok.

Loď

V rámci možností si vyber väčšiu a širokú loď. Väčšie plavidlá sa pomalšie kolíšu po krivkách vĺn ako aj majú „ľudsky“ prijateľnejší pohyb. Špeciálne viac komorové katamarány v celku účinne minimalizujú kolísanie. Na lodi je potrebné zaujať „strategické“ miesto priblížme v strede plavidla, kde sa loď najmenej pohybuje. Korma je taktiež vhodná, len pozor na výfuky z dieselových motorov, ktoré môžu prípadnú žalúdočnú nevoľnosť len podporiť a urýchliť tvoj „náklon“ ponad zábradlie.

Aj keď v skutočnosti je kolísanie minimálne v blízkosti ťažiska, je pravdepodobne vhodnejším riešením zostať na palube a čerstvom vzduchu, ktorý často dokáže zázraky.
Ak si si zaplatil live-aboard pobyt, pri ktorom budeš na lodi po niekoľko dní spať, žiť a potápať, vyber si svoju kajutu s rozumom. Možno že kajuta na hornej palube má najlepší výhľad, ale súčasne najväčší pohyb do všetkých smerov. Voľba nižších kajút, bližších ku stredu lode znamená menšie hojdanie sa.

Niektoré tipy na boj proti morskej chorobe

Orientuj sa pohľadom aj polohou tela vždy v smere pohybu a nie naopak. Oči si zafixuj na pevný objekt blízko pri línii horizontu. Môže ním byť loď, ale aj oblak či pevnina. Tento spôsob ťa pomôže ubezpečiť, že tvoje oči uvidia ten istý pohyb ako cíti tvoje telo. Prežuvaj sušienky a veľa pi. Ak musíš zostať v podpalubí - ľahni si pokojne a zatvor oči.

Na mieste ponoru choď do vody medzi prvými. Istotne poznáš ten pocit - práve si si zložil a pripravil svoj potápačský materiál a si pripravený skočiť do vody. Zrazu je slnko horúcejšie, neoprénový oblek ťa tlačí na krku viac ako obvykle, motor je zrazu hlasnejší, výpary z výfuku odpornejšie a porada pred ponorom trvá a trvá a trvá ......... Mnohí potápači sa cítia lepšie, keď sa konečne dostanú do vody a zanoria sa pod hladinu. V prípade silnejšieho vlnenia tiež doporučujeme vyvarovať sa dlhého šnorchľovania po hladine.

Nikdy sa nepokúšaj čítať. Koncentrovanie očí na relatívne statický cieľ ešte viac mätie náš mozog, pretože tá informácia je v rozpore s referenciami zo stredného ucha.

Medikamentózne riešenie

Existuje celý rad liekov tak na lekársky predpis, ako aj voľne v predaji na prevenciu proti morskej chorobe a zníženiu jej účinkov. Medzi najznámejšie patria: Kinedryl, Nokinal, alebo exotickejšie: Dramamine, Bonine, Benadryl či Marazine. Ich dávkovanie je vždy popísané na obale. Väčšina z nich, bola vynájdená v rámci boja proti chorobe z pohybu – kinetóze. Pomerne spoľahlivo účinkujú pri zaoceánskom lete trvajúcom aj 18 hodín, či pre jazdu lanovkou.

Bývajú rovnako účinné aj pre plavbu loďou. Ich vedľajším efektom však býva spavosť aj utlmená vnímavosť. Výrobcovia často vyzývajú k zákazu šoférovania a vykonávania činností náročných na pozornosť. Riešením nie je ani aplikácia polovičnej dávky lieku. Tá síce čiastočne stiahne jeho vedľajšie účinky a však súčasne zredukuje na polovicu aj efekt potláčania morskej choroby. Preto je ich použitie v súvislosti s potápaním niekedy problematické a vyžaduje nutnú dávku experimentovania. Je potrebné byť opatrný, zbytočne neexperimentovať s novými produktmi a držať sa tých liekov, ktoré zabrali už v minulosti bez vedľajších účinkov počas potápania.

Väčšina uvedených liekov má preventívny charakter a musí sa aplikovať 2-12 hodín pred vlastným nástupom na loď. Tento čas umožní organizmu privyknúť si na ich hladinu v tele. Ak sa cítiš mizerne - je už neskoro aplikovať pilulky. Podľa našich osobných skúsenosti, však Bonine alebo Marazine majú schopnosť redukovať symptómy morskej choroby aj v pokročilejšom štádiu. Ťažko je však v takýchto prípadoch posúdiť, akú úlohu v tom zohráva psychologický efekt: „Dal som si super drahý liek – určite ihneď zaberie...“

Scopolamínové nálepky

Okrem piluliek sú k dispozícii potápačom aj ďaľšie prostriedky modernej farmácie. Veľa potápačov s obľubou používalo v boji s kinetózami najmä Scopolamine. Tento liek sa aplikoval transdermálnym spôsobom pomocou náplaste, ktorá sa nalepila na zápästie. Od augusta 1994 však tento liek nie je na trhu. Okolo ztiahnutia Transderm Scop /obchodná značka lieku/ z predajných pultov lekární sa narobilo zbytočne veľa vzruchu.

CIBA - jeho výrobca objavil v roku 1994 pri rutinnej prehliadke kvality produktu tvorbu neškodných kryštálov tejto látky na povrchu náplaste. Tieto kryštáliky znižovali jeho efektívnosť približne na 85%. CIBA dobrovoľne stiahla tento produkt, odstránila príčinu a nahradila ho kvalitnejším výrobkom. V súčasnosti je opäť voľne v predaji širokej siete lekární po celom svete.Sú k dispozícii len na lekársky predpis. Vzhľadom na ich minimálne vedľajšie účinky sa javia ako lepším riešením pre potápanie než pilulky.

Takzvané "morské náramky" sú vlastne špeciálne elastické bandáže na zápästie s výstupkami, ktorých účinnosť v potláčaní symptómov kinetózy spočíva v tlaku na zodpovedajúce akupresúrne body. Niektorý ľudia prisahajú na ich účinok. Ak ti pomôžu - super ! Zástancovia homeopatík by mohli skúsiť látky Cocculus, Tabacum a Petroleum. Podľa jedného slovenského potápačského lekára „ak nepomôžu – aspoň neublížia“. Podobne konštatovanie sa vzťahuje na aromaterapiu pomocou špeciálne upravovaného mandarinkového, peppermintového, či spearmintového oleja. V oblasti stredozemného mora sa na to používa aj levandulový olej.

Ak ťa už choroba schvátila

Pokús sa zjesť niečo slané alebo suchý toast. Stále niečo prežúvaj a zapíjaj malými dávkami nekarbonizovaného nápoja alebo vody. Rozhodne nefajči ani nepi alkoholické nápoje v štýle slovenského „na popravenie“.

Keď všetky opatrenia zlyhajú ...

Najlepším riešením je dobrovoľné vyprázdnenie žalúdka. Jeho zadržiavanie by aj tak pravdepodobne neviedlo ku ničomu. Varujúcimi príznakmi okrem známeho vnútorného tlaku môžu byť: chlad, triaška, bolesti hlavy. Ak už cítiš, že koniec je v nedohľadne.....priprav sa na vyvrhnutie. Otázkou potom zostáva kam sa utiahnúť ? Najlepšie na palubu, jej záveternú stranu alebo na kormu. Ubezpeč sa, že je tam pevné zábradlie, ktorého sa budeš môcť počas "akcie" pridŕžať - budeš prekvapený aká slabosť môže na teba náhle prísť. V žiadnom prípade nepouži záchod alebo odpadový kôš. A nehanbi sa - nebudeš prvý !

Individuálne riešenie

Každý skúsenejší potápač má nejaký ten svoj vlastný súkromný recept na boj s morskou chorobou. Niektoré z nich, napríklad zázvorové pilulky sa vyskytujú pomerne často na to aby sme pripustili ich čiastočne kladný účinok. Mnohí prisahajú na žuvanie olív alebo citrónovej kôry. Iní majú svoje „vlastné“ body na tele, ktorých masáž ich „zaručene“ ochráni pred vplyvom kinetózy.

Záverom

Never rečiam starých morských vlkov o resistencii pred morskou chorobou - za tých správnych podmienok môže postihnúť úplne každého. Istotne nie je znakom morálnej slabosti, preto nebuď po jej nástupe zbytočne frustrovaný. Teraz však vieš, že vylepšenie šancí na boj proti nej je celkom v tvojich rukách.

Jana Gondová

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Potápa sa od roku 1983.
Ako absolventka FTVŠ UK sa profesionálne venuje športu
v jeho organizačných štruktúrach na rôznych úrovniach.
V súčasnosti je zodpovedná za prácu oblastného zastúpenia
agentúry TdiSdi na Slovensku.

Napíš autorovi