Bezpečný výstup na hladinu
Pridané 30.1.2014
V nasledovnom texte riešime zásady bezpečného výstupu potápačov z dna
na hladinu. Podobne ako je v letectve venovaná pristávaniu na zem najväčšia
pozornosť, môžeme aj v potápaní uvažovať seriózne o dekompresnej fáze
ku ktorej dochádza pri poklese okolitého tlaku pri výstupe. Výstup pochopiteľne
nechýba pri žiadnom ponore a je kľúčovým momentom potápania.
Vertikálna poloha tela oproti iným spôsobom umožňuje potápačovi plynule
kontrolovať vztlak, vyváženie a tým aj rýchlosť zostupu. Potápač je
tiež schopný súčasne kontrolovať prístroje, svojho partnera aj dno.
Rovnako aj vyrovnávanie tlaku v stredoušnej dutine je o čosi jednoduchšie,
než je tomu pri zostupe hlavou vpred.
Príprava na výstup
Pohľadom nahor sa ubezpeč, že cesta k hladine je voľná a bez prekážok.
Zavesením výstroja akým je kamera, fotoaparát či iné doplnky na karabínu
si uvoľni ruky tak, aby si ľavou rukou mohol ovládať inflátor/deflátor
a pravou sa držal výstupového lana či kotevnej reťaze. Pohľadom na displej
počítača sa ubezpeč, že si v rámci časového zámeru ponoru vzhľadom na
údaje bez-dekompresné limity dusíka (NDL) alebo plánovaného času na
dne. Nezaškodí si tiež skontrolovať svoju zásobu vzduchu na manometri.
Na záver sa pomocou kompasu, výrazných orientačných bodov zorientuj
v priestore ponoru.
Signalizácia partnerovi
Aj posledná fáza ponoru – výstup, sa môže stať momentom separácie potápačských
partnerov. Aby sa jej predišlo, je potrebné komunikovať so svojim partnerom
a signálom ho upozorniť na pripravenosť k výstupu ako aj
úmysel o jeho započatie. Ak ide o skupinový ponor je potrebné upovedomiť
aj divemastera - vedúceho ponoru. Signál však opätuj len vtedy, ak si
skutočne pripravený na stúpanie k hladine. Máme tým na mysli, že si
vykonal všetky úkony z predchádzajúceho odseku a máš ľavú ruku na vypúšťacom
tlačidlu svojho kompenzátora.
Referenčné body
Výstup je vždy bezpečnejší, ak mierime k hladine popri reliéfe dna
pozdĺž stúpajúcej podvodnej steny, či v blízkosti lana s bójkou. Aj
kotevná reťaz sprievodného plavidla, umožňuje lepšiu kontrolu výstupovej
rýchlosti a byť nápomocná v prípade riešenia problémov v noci alebo
za sťaženej viditeľnosti.
Vyvažovanie a kontrola vztlaku
Prvotným impulzom výstupu je len veľmi mierne a opatrné dofúknutie
plynu do kompenzátora za účelom získania pozitívneho vztlaku. S ubúdajúcou
hĺbkou, dochádza v súvislosti so znížením okolitého tlaku ku expanzii
izolačného obleku a plynu v kompenzátore. Preto je potrebné regulovať
vztlak pomocou deflácie vyvažovacej vesty alebo iného zariadenia. Vyvažovanie
dopĺňajú jemné pohyby plutiev a presúvanie ťažiska.
Rýchlosť výstupu
Počas výstupu, je bezpodmienečne nutné dodržiavať pomalú rýchlosť.
Nemali by sme pri tom prekračovať hraničnú hodnotu, ktorou je maximálne
10 metrov/min! Za bezpečnú rýchlosť výstupu sa v súčasnosti považuje
približne 7-8 metrov/min. Rýchlosť sa monitoruje na počítači, pričom
by mal potápač pohľadom striedavo kontrolovať prístroje, správanie svojho
partnera a ku koncu aj hladinu. Viac sa o rýchlosti výstupu dočítaš
na inom mieste nášho webu.
Poloha tela
Aj keď sa v základných kurzoch potápania učí, aby potápač nielen klesal
ale aj stúpal v striktne vertikálnej polohe, realita je trochu pozmenená.
Väčšina potápačov veľmi rýchlo zistí, že im skôr vyhovuje diagonálna
poloha, pri ktorej je ich telo približne pod uhlom 45 stupňov s hlavovou
časťou hore. Potápač má v tomto prípade pod kontrolou vztlak (a tým
aj lepšiu kontrolu nad rýchlosťou stúpania) ako aj lepší prehľad pri
kontrole partnera a prístrojov.
Bezpečnostná zastávka
V prípade, že bol ponor hlbší než 15 metrov, je potrebné realizovať
tzv. „bezpečnostnú zastávku“. Na úrovni 5 metrov hĺbky, by mal potápač
zostať minimálne 3-5 minút podľa obtiažnosti ponoru. Viac sa o bezpečnostnej
zastávke hľadaj na inom mieste nášho webu.
Posledné metre
Posledné metre ku hladine, by mal potápač vystupovať extrémne pomaly.
Inštruktori potápania sa istotne zhodnú, že najmenej minútu. Je dobrým
zvykom, že sa potápač ku koncu výstupu, tesne pod hladinou otočením
sa okolo svojej osi presvedčí o tom, že hladina v mieste výstupu je
voľná a bez prekážok. Vzpažením ruky si pritom chráni hlavu pred prípadným
nárazom.
Na hladine
Po dosiahnutí hladiny by mal potápač najskôr inflátorom nafúknuť svoj
kompenzátor a získať pozitívny vztlak. Pohľadom skontrolovať svojho
partnera a presvedčiť sa, že aj jeho výstup bol bez problémov. Otočením
sa čelom ku základni alebo sprievodnému plavidlu a spojením rúk nad
hlavou signalizovať O.K. Aj túto problematiku rozoberáme podrobnejšie
na inom mieste našej stránky.
Robert Korim
Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného
aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.
Napíš autorovi
|