Bezpečný výstup na hladinu

                                                                                                                         Pridané 30.1.2014

V nasledovnom texte riešime zásady bezpečného výstupu potápačov z dna na hladinu. Podobne ako je v letectve venovaná pristávaniu na zem najväčšia pozornosť, môžeme aj v potápaní uvažovať seriózne o dekompresnej fáze ku ktorej dochádza pri poklese okolitého tlaku pri výstupe. Výstup pochopiteľne nechýba pri žiadnom ponore a je kľúčovým momentom potápania.

Vertikálna poloha tela oproti iným spôsobom umožňuje potápačovi plynule kontrolovať vztlak, vyváženie a tým aj rýchlosť zostupu. Potápač je tiež schopný súčasne kontrolovať prístroje, svojho partnera aj dno. Rovnako aj vyrovnávanie tlaku v stredoušnej dutine je o čosi jednoduchšie, než je tomu pri zostupe hlavou vpred.

Príprava na výstup

Pohľadom nahor sa ubezpeč, že cesta k hladine je voľná a bez prekážok. Zavesením výstroja akým je kamera, fotoaparát či iné doplnky na karabínu si uvoľni ruky tak, aby si ľavou rukou mohol ovládať inflátor/deflátor a pravou sa držal výstupového lana či kotevnej reťaze. Pohľadom na displej počítača sa ubezpeč, že si v rámci časového zámeru ponoru vzhľadom na údaje bez-dekompresné limity dusíka (NDL) alebo plánovaného času na dne. Nezaškodí si tiež skontrolovať svoju zásobu vzduchu na manometri. Na záver sa pomocou kompasu, výrazných orientačných bodov zorientuj v priestore ponoru.

Signalizácia partnerovi

Aj posledná fáza ponoru – výstup, sa môže stať momentom separácie potápačských partnerov. Aby sa jej predišlo, je potrebné komunikovať so svojim partnerom a signálom ho upozorniť na pripravenosť k výstupu ako aj
úmysel o jeho započatie. Ak ide o skupinový ponor je potrebné upovedomiť aj divemastera - vedúceho ponoru. Signál však opätuj len vtedy, ak si skutočne pripravený na stúpanie k hladine. Máme tým na mysli, že si vykonal všetky úkony z predchádzajúceho odseku a máš ľavú ruku na vypúšťacom tlačidlu svojho kompenzátora.

Referenčné body

Výstup je vždy bezpečnejší, ak mierime k hladine popri reliéfe dna pozdĺž stúpajúcej podvodnej steny, či v blízkosti lana s bójkou. Aj kotevná reťaz sprievodného plavidla, umožňuje lepšiu kontrolu výstupovej rýchlosti a byť nápomocná v prípade riešenia problémov v noci alebo za sťaženej viditeľnosti.

Vyvažovanie a kontrola vztlaku

Prvotným impulzom výstupu je len veľmi mierne a opatrné dofúknutie plynu do kompenzátora za účelom získania pozitívneho vztlaku. S ubúdajúcou hĺbkou, dochádza v súvislosti so znížením okolitého tlaku ku expanzii izolačného obleku a plynu v kompenzátore. Preto je potrebné regulovať vztlak pomocou deflácie vyvažovacej vesty alebo iného zariadenia. Vyvažovanie dopĺňajú jemné pohyby plutiev a presúvanie ťažiska.

Rýchlosť výstupu

Počas výstupu, je bezpodmienečne nutné dodržiavať pomalú rýchlosť. Nemali by sme pri tom prekračovať hraničnú hodnotu, ktorou je maximálne 10 metrov/min! Za bezpečnú rýchlosť výstupu sa v súčasnosti považuje približne 7-8 metrov/min. Rýchlosť sa monitoruje na počítači, pričom by mal potápač pohľadom striedavo kontrolovať prístroje, správanie svojho partnera a ku koncu aj hladinu. Viac sa o rýchlosti výstupu dočítaš na inom mieste nášho webu.

Poloha tela

Aj keď sa v základných kurzoch potápania učí, aby potápač nielen klesal ale aj stúpal v striktne vertikálnej polohe, realita je trochu pozmenená. Väčšina potápačov veľmi rýchlo zistí, že im skôr vyhovuje diagonálna poloha, pri ktorej je ich telo približne pod uhlom 45 stupňov s hlavovou časťou hore. Potápač má v tomto prípade pod kontrolou vztlak (a tým aj lepšiu kontrolu nad rýchlosťou stúpania) ako aj lepší prehľad pri kontrole partnera a prístrojov.

Bezpečnostná zastávka

V prípade, že bol ponor hlbší než 15 metrov, je potrebné realizovať tzv. „bezpečnostnú zastávku“. Na úrovni 5 metrov hĺbky, by mal potápač zostať minimálne 3-5 minút podľa obtiažnosti ponoru. Viac sa o bezpečnostnej zastávke hľadaj na inom mieste nášho webu.

Posledné metre

Posledné metre ku hladine, by mal potápač vystupovať extrémne pomaly. Inštruktori potápania sa istotne zhodnú, že najmenej minútu. Je dobrým zvykom, že sa potápač ku koncu výstupu, tesne pod hladinou otočením sa okolo svojej osi presvedčí o tom, že hladina v mieste výstupu je voľná a bez prekážok. Vzpažením ruky si pritom chráni hlavu pred prípadným nárazom.

Na hladine

Po dosiahnutí hladiny by mal potápač najskôr inflátorom nafúknuť svoj kompenzátor a získať pozitívny vztlak. Pohľadom skontrolovať svojho partnera a presvedčiť sa, že aj jeho výstup bol bez problémov. Otočením sa čelom ku základni alebo sprievodnému plavidlu a spojením rúk nad hlavou signalizovať O.K. Aj túto problematiku rozoberáme podrobnejšie na inom mieste našej stránky.

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi