Uši a potápanie
Pridané 27.11.2013
Aj laici a jedinci, ktorým je potápanie celkom vzdialené, či potrebné
asi ako „padák v ponorke“ vedia, že potápači si užijú s ušami svoje.
Táto ozdoba hlavy, ktorá okrem možnosti zavesenia si dioptrických okuliarov,
slúži aj ako jeden z našich zmyslov na počutie, nám občas dáva pri potápaní
pekne zabrať.
Ale voda má v podstate zmysel pre demokraciu. Starí, mladí, ženy, deti,
začiatočníci aj pokročilí – nikto z nás nedokáže oklamať fyzikálne zákony
a tak cestou do hlbín všetci poctivo hltáme, fúkame či inak sa snažíme
vyrovnať tlak. Pravdepodobne každý z nás už zažil ten pocit, kedy ho
niektoré z uší sklamalo a musel predčasne opustiť miesto ponoru. Aby
takýchto chvíľ bolo čo najmenej - zopakujme si niektoré tajomstvá účinného
vyrovnávania tlaku.
Na začiatok trocha anatómie
Medzi dutiny ľudského tela patria aj priestory stredného ucha. Od okolia
ich oddeľujú tenká membrány, nazývané „ušné bubienky“. Počas zostupu
sa tieto vplyvom postupne sa zvyšujúceho tlaku vydúvajú smerom do vnútra,
kde vzniká relatívny podtlak. Uši, respektíve jemné štruktúry v okolí
stredoušnej dutiny môžeme začať pociťovať aj v pomerne malej hĺbke,
ihneď po zanorení.
Už niekoľko decimetrov pod hladinou sa ozvú ku slovu naše bubienky.
Zo začiatku je to len „pocit“ ich prítomnosti. S nárastom výšky vodného
stĺpca nad nami sa „pocit“ začína meniť na jemný tlak, ktorý sa postupne
mení na dobiedzavú až nepríjemnú bolesť. Začínajúcim potápačom tak hydrostatický
tlak pridáva
ďalšiu zručnosť, ktorej osvojenie si je v procese priúčania sa potápačskému
umeniu nevyhnutné.
Dutina stredného ucha je v spodnej časti spojená úzkym kanálikom –
Eustachovou trubicou s nosohltanom. Práve toto tunelové prepojenie umožňuje
potápačom vyrovnávať tlak v dýchacích cestách (v ktorých je tlak vyrovnávaný
pružnosťou hrudníka, alebo mechanizmom regulátora) s tlakom okolia a
návrat ušného bubienka do normálnej polohy.
Ako na to
Začiatočníci považujú za najjednoduchší spôsob vyrovnávania tlaku tzv.
Valsalvov manéver. Jeho realizácia predpokladá stlačenie nosových krídiel
prstami a následné vytvorenie pretlaku akýmsi „fúknutím“ proti odporu
upchatých dýchacích ciest. Na dosiahnutie želaného „cvaknutia“, ktoré
spolu s uvoľnením nepríjemného pocitu v ušiach signalizuje úspešné vyrovnanie
tlaku stačí len slabé „pretlačenie“. Intenzívne fúknutie, ktoré je charakteristické
pre nováčikov môže byť nielen kontraproduktívne, ale aj poškodiť sluchové
orgány.
Príliš silné zovretie ozdoby tváre prstami zase vedie k potrhaniu jemných
cievok v nose, čo sa prejaví krvácaním do masky a väčšinou po vynorení
značne vyplaší potápačského partnera. Niektorí potápači trpia počas
lodných potápačských safari často na zápaly uší. Dnes už vieme, že veľa
krát za týmto ochorením stojí práve Valsalvov spôsob vyrovnávania tlaku,
kedy sú často nečistoty a choroboplodné zárodky (ktorých je v nosnej
dutine neúrekom) doslova „prepasírované“ cez Eustachovu trubicu do oblasti
stredného ucha.
Ďalšou nevýhodou sa javí aj skutočnosť, že potápač si pri manévri potrebuje
pomáhať rukami. Jeho použitie tiež nie je možné v prípade niektorých
celoobličajových masiek či helmových potápačských zariadení.
Skúsenejší potápači radšej používajú Frenzlov spôsob vyrovnávania tlaku.
Jeho princíp spočíva v posunutí jazyka na horné podnebie so súčasným
prehltnutím na prázdno. Tento vzhľadom na naše uši veľmi ohľaduplný
manéver nevyžaduje pomoc rúk. Rozhodne stojí za to si ho osvojiť, pretože
je veľmi efektívny.
Dobrý spôsob je ten, ktorý funguje...
Ďalším spôsobom ako sa vysporiadať s ušným bubienkom je pohyb sánkou.
Po jej predsunutí vpred sa pootvoria ústa, alebo sa čeľusťou hýbe nadol
či do strán, až pokiaľ nepríde pocit úľavy. Menšia časť potápačskej
populácie si prispôsobila niektorý z uvedených spôsobov, alebo používa
ich kombinácie spojené s rôznymi pohybmi hlavy, poťahovanie ušného bolca
alebo zívanie. Aj tu, podobne ako v mnohých iných prípadoch platí: „dobrý
spôsob je ten, ktorý funguje.....“.
Ďalšie triky
Potápač by sa mal pokúsiť vyrovnať tlak po prvý krát už na hladine.
S progresom do hĺbky by nemal dopustiť aby došlo k prílišnému natiahnutiu
ušného bubienka, čo by mohlo sťažiť manéver vyrovnávania tlaku. Dôležitá
je pravidelnosť. Najlepšie je túto činnosť vykonávať s akýmsi predstihom
a najmä dôkladne. Hĺbkový interval potreby vyrovnávania tlaku je individuálny.
Sú potápači, na ktorých čaká tento manéver už po pár decimetroch, iným
šťastlivcom stačí pregĺgať sotva raz za dva metre. Potrebná frekvencia
sa môže aj u toho istého potápača vplyvom rôznych faktorov dosť výrazne
líšiť. Môžu nimi byť: teplota vody, momentálna forma, zdravotný stav,
konfigurácia výstroja alebo charakter ponoru.
Keď to nefunguje...
Ak potápač nemôže ani na opakovaný pokus vyrovnať tlak, mal by dodržať
nasledovný postup:
- Po prvé. Najskôr bezpodmienečne zastaviť ďalšie klesanie získaním
neutrálneho vztlaku, pridŕžaním sa lana, steny kotevnej reťaze či iného
referenčného bodu.
- Po druhé. Potom by mal zaužívaným signálom upozorniť svojho partnera
na problém.
- Po tretie. Následne vystúpiť o kúsok vyššie až na hĺbku, v ktorej
pominie nepríjemný pocit v ušiach. Tu sa môže opäť pokúsiť o vyrovnanie
tlaku. Ak je pri tom úspešný, môže ďalej pokračovať v zostupe.
Robert Korim
Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného
aj
technického potápania s viac než 40-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.
Napíš autorovi
| 
