Pro Dive Chorvátsko 
 

Uši a potápanie

                                                                                                                         Pridané 27.11.2013

 

Aj laici a jedinci, ktorým je potápanie celkom vzdialené, či potrebné asi ako „padák v ponorke“ vedia, že potápači si užijú s ušami svoje. Táto ozdoba hlavy, ktorá okrem možnosti zavesenia si dioptrických okuliarov, slúži aj ako jeden z našich zmyslov na počutie, nám občas dáva pri potápaní pekne zabrať.

Ale voda má v podstate zmysel pre demokraciu. Starí, mladí, ženy, deti, začiatočníci aj pokročilí – nikto z nás nedokáže oklamať fyzikálne zákony a tak cestou do hlbín všetci poctivo hltáme, fúkame či inak sa snažíme vyrovnať tlak. Pravdepodobne každý z nás už zažil ten pocit, kedy ho niektoré z uší sklamalo a musel predčasne opustiť miesto ponoru. Aby takýchto chvíľ bolo čo najmenej - zopakujme si niektoré tajomstvá účinného vyrovnávania tlaku.


Na začiatok trocha anatómie

Medzi dutiny ľudského tela patria aj priestory stredného ucha. Od okolia ich oddeľujú tenká membrány, nazývané „ušné bubienky“. Počas zostupu sa tieto vplyvom postupne sa zvyšujúceho tlaku vydúvajú smerom do vnútra, kde vzniká relatívny podtlak. Uši, respektíve jemné štruktúry v okolí stredoušnej dutiny môžeme začať pociťovať aj v pomerne malej hĺbke, ihneď po zanorení.

Už niekoľko decimetrov pod hladinou sa ozvú ku slovu naše bubienky. Zo začiatku je to len „pocit“ ich prítomnosti. S nárastom výšky vodného stĺpca nad nami sa „pocit“ začína meniť na jemný tlak, ktorý sa postupne mení na dobiedzavú až nepríjemnú bolesť. Začínajúcim potápačom tak hydrostatický tlak pridáva
ďalšiu zručnosť, ktorej osvojenie si je v procese priúčania sa potápačskému umeniu nevyhnutné.

Dutina stredného ucha je v spodnej časti spojená úzkym kanálikom – Eustachovou trubicou s nosohltanom. Práve toto tunelové prepojenie umožňuje potápačom vyrovnávať tlak v dýchacích cestách (v ktorých je tlak vyrovnávaný pružnosťou hrudníka, alebo mechanizmom regulátora) s tlakom okolia a návrat ušného bubienka do normálnej polohy.


Ako na to

Začiatočníci považujú za najjednoduchší spôsob vyrovnávania tlaku tzv. Valsalvov manéver. Jeho realizácia predpokladá stlačenie nosových krídiel prstami a následné vytvorenie pretlaku akýmsi „fúknutím“ proti odporu upchatých dýchacích ciest. Na dosiahnutie želaného „cvaknutia“, ktoré spolu s uvoľnením nepríjemného pocitu v ušiach signalizuje úspešné vyrovnanie tlaku stačí len slabé „pretlačenie“. Intenzívne fúknutie, ktoré je charakteristické pre nováčikov môže byť nielen kontraproduktívne, ale aj poškodiť sluchové orgány.

Príliš silné zovretie ozdoby tváre prstami zase vedie k potrhaniu jemných cievok v nose, čo sa prejaví krvácaním do masky a väčšinou po vynorení značne vyplaší potápačského partnera. Niektorí potápači trpia počas lodných potápačských safari často na zápaly uší. Dnes už vieme, že veľa krát za týmto ochorením stojí práve Valsalvov spôsob vyrovnávania tlaku, kedy sú často nečistoty a choroboplodné zárodky (ktorých je v nosnej dutine neúrekom) doslova „prepasírované“ cez Eustachovu trubicu do oblasti stredného ucha.

Ďalšou nevýhodou sa javí aj skutočnosť, že potápač si pri manévri potrebuje pomáhať rukami. Jeho použitie tiež nie je možné v prípade niektorých celoobličajových masiek či helmových potápačských zariadení.
Skúsenejší potápači radšej používajú Frenzlov spôsob vyrovnávania tlaku. Jeho princíp spočíva v posunutí jazyka na horné podnebie so súčasným prehltnutím na prázdno. Tento vzhľadom na naše uši veľmi ohľaduplný manéver nevyžaduje pomoc rúk. Rozhodne stojí za to si ho osvojiť, pretože je veľmi efektívny.


Dobrý spôsob je ten, ktorý funguje...

Ďalším spôsobom ako sa vysporiadať s ušným bubienkom je pohyb sánkou. Po jej predsunutí vpred sa pootvoria ústa, alebo sa čeľusťou hýbe nadol či do strán, až pokiaľ nepríde pocit úľavy. Menšia časť potápačskej populácie si prispôsobila niektorý z uvedených spôsobov, alebo používa ich kombinácie spojené s rôznymi pohybmi hlavy, poťahovanie ušného bolca alebo zívanie. Aj tu, podobne ako v mnohých iných prípadoch platí: „dobrý spôsob je ten, ktorý funguje.....“.


Ďalšie triky

Potápač by sa mal pokúsiť vyrovnať tlak po prvý krát už na hladine. S progresom do hĺbky by nemal dopustiť aby došlo k prílišnému natiahnutiu ušného bubienka, čo by mohlo sťažiť manéver vyrovnávania tlaku. Dôležitá je pravidelnosť. Najlepšie je túto činnosť vykonávať s akýmsi predstihom a najmä dôkladne. Hĺbkový interval potreby vyrovnávania tlaku je individuálny.

 

Sú potápači, na ktorých čaká tento manéver už po pár decimetroch, iným šťastlivcom stačí pregĺgať sotva raz za dva metre. Potrebná frekvencia sa môže aj u toho istého potápača vplyvom rôznych faktorov dosť výrazne líšiť. Môžu nimi byť: teplota vody, momentálna forma, zdravotný stav, konfigurácia výstroja alebo charakter ponoru.


Keď to nefunguje...

Ak potápač nemôže ani na opakovaný pokus vyrovnať tlak, mal by dodržať nasledovný postup:
- Po prvé. Najskôr bezpodmienečne zastaviť ďalšie klesanie získaním neutrálneho vztlaku, pridŕžaním sa lana, steny kotevnej reťaze či iného referenčného bodu.
- Po druhé. Potom by mal zaužívaným signálom upozorniť svojho partnera na problém.
- Po tretie. Následne vystúpiť o kúsok vyššie až na hĺbku, v ktorej pominie nepríjemný pocit v ušiach. Tu sa môže opäť pokúsiť o vyrovnanie tlaku. Ak je pri tom úspešný, môže ďalej pokračovať v zostupe.


 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 40-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi


 

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 3. februára 2021