Komunikácia v potápaní - pod vodou

                                                                                                                         Pridané 24.10.2011

Ručné signály

Primárnou formou komunikácie medzi potápačmi sú ručné signály, ktoré sa učíme spolu s prvými lekciami potápania. Neskôr nám slúžia na odovzdávanie základných informácií akými sú: „všetko je v poriadku“ alebo „poďme sa vynárať“. Tieto informácie sa relatívne ľahko učia aj interpretujú. Skutočnosť, že ku nim nepotrebujeme žiadne pomôcky či vysoké technológie znamená, že sú aj vysoko spoľahlivé. Aj v prípade, že ostatné prostriedky zlyhajú, posunky sú poslednou a často aj bezchybne účinnou možnosťou.

Hlavnou nevýhodou ručných signálov je pomerne obmedzená „slovná zásoba“. Na rozšírenie vzájomného dialógu používa veľa potápačov výrazové prostriedky prevzaté z medzinárodnej posunkovej reči, ktorú používajú ľudia s poruchami sluchu aj reči. Táto podvodná verzia obsahuje základnú abecedu a viacero signálov, ktoré symbolizujú často používané slovné spojenia a frázy. K uvedenému sa pridávajú aj typicky potápačský lexikón výrazov od kompenzátora vztlaku, cez regulátor až po divemastra. Potápači trénujúci túto zručnosť dokážu pod vodou viesť konverzáciu takmer ako ostatní, obyčajní smrteľníci na suchu.

Reč tela

Ak sa na súši s kýmkoľvek rozprávame, používame aj celý rad neverbálnych prostriedkov komunikácie, ktoré sa niekedy dosť ťažko čítajú. Môžu byť nimi silnejší stisk rúk, zvláštne zafarbenie hlasu alebo pohľad, ktorý spaľuje. Ešte aj prízvuk môže zmeniť posolstvo, ktoré sa snažíme niekomu sprostredkovať. Niekedy tieto neverbálne signály môžu celkom zmeniť význam slov.

V potápaní si musíme rovnako všímať aj tieto výrazové prostriedky. Aj keď nám partner ukáže signál „OK“, ale sprevádzajú ho nepravidelné trhané pohyby tela, či vystrašený výraz v tvári, môže byť jeho význam rozdielny. V takom prípade urob určité opatrenia skôr, než to eskaluje vo viac serióznu situáciu. Taktiež oči dokážu napovedať veľa o stave, v akom sa náš partner nachádza.

Navyše, ten istý signál sa dá ukázať síce identickým gestom, avšak s rozdielnou intenzitou, respektíve dôrazom. Niekedy signál ukážeme oboma rukami a už táto skutočnosť dá signálu väčší dôraz. Rozdiel medzi pokojne zodvihnutým palcom (nepôjdeme už hore?) rázne trhnutím vztýčený prst (poďme hore) až po oba vztýčené palce (okamžite sa vynorme !) je zrejmý.

Prístroje

Väčšina potápačsky dôležitých informácií sa dá vymieňať medzi partnermi len púhym ukázaním podvodného manometru, konzoly s prístrojmi alebo počítača. Tu je opäť dôležité už spomínaná znalosť „tohto jazyka“. Ak napríklad súhlasíte spoločne s konkrétnym tlakom podmieňujúcim moment otočenia ponoru smerom späť na základňu, môže byť ukázanie manometra jasným signálom. Na druhej strane ak si si s partnerom nestanovili limity ešte pred ponorom, alebo ak tvoj partner nepozná displej tvojho počítača, môže prísť ku celkom opačnému pochopeniu tvojho odkazu.

Ďalším dôležitým bodom je, že nie všetky prístroje môžu pracovať s tým istým systémom jednotiek. Zatiaľ čo v USA je ešte stále zaužívaný imperiálny systém, veľká časť sveta už prešla na metrické jednotky. Jeden bar takto zodpovedá 14,7 psi a fľaša účtovaná na 3.000 psi bude na metrických manometroch zobrazovaná ako 200 bar. Aj keď mnohé potápačské počítače sa môžu nastaviť na oba systémy , pokiaľ si v USA požičiaš manometer celkom iste bude v tebe neznámych jednotkách a prinúti ťa viacej rozmýšľať. Takisto môže byť táto situácia zmätočnou pre tvojho partnera.

Komunikácia pod vodou

Ak už si pod vodou, dodržiavanie niekoľkých pravidiel ti môže pomôcť v úspešnej komunikácii.
Po prvé (bez ohľadu na spôsob komunikácie) signalizuj jasne a pomaly. Pri používaní ručných signálov je potrebné sa presvedčiť, že ruky je aj skutočne vidieť. V prípade hlasových komunikátorov je rovnako potrebné sa vyjadrovať zrozumiteľne, aby sa predišlo zbytočnej potrebe opakovania správy.

Do sveta pod hladinou, ktorý pozoruješ zakomponuj aj svojho partnera. Takéto opatrenie udrží vysoký stupeň pripravenosti na rôzne situácie. Zostaň skoncentrovaný, pretože rozptýlenie môže spôsobovať poruchy v komunikácii.

Zdrž sa vysielaniu odkazov, ktoré by mohli byť dvojzmyselné, zavádzajúce, alebo vôbec nesúvisiace s ponorom. Vždy si urči signál vyjadrujúci niečo ako: „Aáách, zabudni radšej na to, hore ti to poviem……“, alebo: „To nie je dôležité.....…“.
Jednou z metód, akou zisťujeme pochopenie signálu je jeho opakovanie. A nakoniec – absencia odpovede na signál, sa považuje za nepochopenie signálu.

Príbuzné či súvisiace články na našom webe:
- Komunikácia v potápaní – prečo občas zlyháva.
- Pokročilá komunikácia v potápaní – technickými prostriedkami .
- Komunikácia s plavidlom – z hladiny .

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi