Komunikácia v potápaní
Pridané 20.1.2011
Účelom komunikácie je výmena informácií. V potápaní, je získavanie
a výmena informácií nielen zábavným doplnkom, ale často krát aj potrebnou
podmienkou bezpečnej realizácie tejto aktivity. Okrem upozorňovania
partnera na zaujímavosti vodnej fauny alebo flóry, komunikujeme s partnerom
zvyčajne o informáciách, vzťahujúcich sa na parametre ponoru akými sú:
hĺbka, čas, zásoba plynu alebo smer plávania. Esenciálnou súčasťou komunikácie
je z hľadiska bezpečnosti aj signalizovanie podstaty a závažnosti akéhokoľvek
problému, ku ktorému môže prísť počas potápania.
Prostriedky komunikácie
Komunikácia medzi dvoma individualitami, môže mať celú škálu rozličných
foriem. Rozhovor či písomná komunikácia, patria bezpochyby medzi najčastejšie
z nich. Komunikácia nás naviguje cez náš každodenný život, v ktorom
plávame v mori informácií vyplývajúcich s telefonických rozhovorov,
listov, kníh manuálov a hlasových odkazov.
Surfujeme po internete, sťahujeme si informácie z webu a vymieňame
iné prostredníctvom elektronickej pošty. Pokiaľ rozumieme jazyku, ide
nám komunikácia celkom dobre. V potápaní používame viacero druhov foriem
a prostriedkov. Kľúčom k ich spoľahlivému používaniu je znalosť danej
komunikácie
Prečo komunikácia zlyháva
Aj napriek množstvu spôsobov a prídavného výstroja dochádza pod vodou
k viaznutiu komunikácie. Pochopenie príčin neúspešnej komunikácie nám
môže významne pomôcť v prevencii pred ich vznikom.
Úspešná komunikácia predpokladá správne odoslanie a prijatie signálu
ako aj znalosť spôsobu danej komunikácie na oboch stranách. Ak vyšleme
vizuálny signál, musí mať príjemca možnosť ho vidieť. Ak napríklad využívame
posunky, musí náš potápačský druh mať s nami vizuálny kontakt. Slabá
viditeľnosť, zahmlená maska alebo iná prekážka neúmerne sťažujú čítanie
týchto signálov.
Iným problémom komunikácie je určitý „protokol“.
V prípade elektronickej komunikácie, napríklad ak posielame fax, vieme
aké zvuky musí náš prístroj vydávať, aby bola správa úspešne odovzdaná.
Podobne aj potápači musia dodržať podobný „protokol“, aby sa ubezpečili,
že náš partner je skutočne pripravený prijímať správu. Môže ním byť
napríklad: poklepanie po pleci, či zakrúženie lúčom baterky, ktoré je
akýmsi návestím či vopred definovaným formátom, po ktorom nasleduje
vlastná správa.
Ďalším a možno najčastejším dôvodom viaznucej komunikácie je nepozornosť.
Väčšinou, ak niečo výrazne zaujme naše vnímanie, strácame koncentráciu
menej si všímame nášho partnera.
Nepriateľom úspešnej komunikácie je nepochopenie (nepoznanie) signálu,
či symbolu alebo jeho významu. Bez verbálnej komunikácie môže prísť
hoci aj k opačnému pochopeniu. Niekedy môže byť problémom aj samotná
rýchlosť komunikácie.
Či už používame posunky alebo ultrazvukové komunikátory je pre lepšiu
čitateľnosť najlepším riešením udržiavanie rýchlosti signalizácie na
primeranej úrovni. Nespočetne veľa faktorov môže spôsobiť, že sa ku
nám správa dostane skomolená alebo nezrozumiteľná. Nejasná, viaczmyselná
alebo správa mimo kontext sa bude ťažko čítať pre akokoľvek skúseného
partnera. Na druhej strane, ak je v tom istom okamihu naraz odovzdávaná
viac než jedna správa druhému potápačovi ľahko dôjde ku mýlke.
Plánovanie pred ponorom a komunikácia
Potápanie a lietanie majú niekoľko spoločných atribútov. Jedným z nich
je aj potreba správnej komunikácie. Ak sa učí nový pilot riadiť lietadlo,
býva často zahltený množstvom úloh a informácií, ktoré doliehajú do
jeho slúchadiel. Aj keď sa záplava leteckej komunikácie zdá nesmierne
zložitá, kľúčom ku jej úspešnému zvládnutiu je poznanie toho, čo môžeme
očakávať. Títo študenti sa rýchlo naučia, že špecifické informácie a
pokyny prichádzajú v určitý čas a sledujú určitý nadefinovaný formát.
Akonáhle porozumieme časovaniu a formátu komunikácie, je interpretácia
správy oveľa ľahšou úlohou. S postupným získavaním skúseností, je komunikácia
s riadiacim centrom aj s inými lietadlami oveľa ľahšou.
Ak tieto tézy čiastočne pozmeníme, budú aplikovateľné aj pre potápanie.
Určitá forma komunikácie sa očakáva v určitých fázach ponoru. Obyčajne
signalizujeme „OK“ pred ponorením sa a čiastočne aj očakávame signál
„problém s ušami“. Presvedčíme sa o upevnení kotvy na dne.
Kontrolujeme svoju hĺbku a smer postupu po dne, pričom si navzájom
v pravidelných intervaloch monitorujeme svoju zásobu plynu. Ak sledujeme
tento zaužívaný formát a postupnosť signálov, stúpa pravdepodobnosť
ich správneho čítania.
Efektívna podvodná komunikácia sa začína už pred vstupom do vody. Súčasťou
plánu ponoru musí byť aj zopakovanie predpokladaného spôsobu komunikácie
a rozvíjanie jej protokolu.
Ďalšou súčasťou brífingu musí byť zopakovanie ručných signálov. Uvedom
si, že jednotliví potápači môžu používať rozličné signály v nespočítateľnom
množstve variant podľa tréningu alebo svojich skúseností. Takáto prax
výrazne redukuje možnosť omylu pod vodou.
Ak mieniš používať písaciu tabuľku pod vodou, porozmýšľaj nad zopakovaním
rôznych variant skratiek alebo prvkov tesnopisu pod vodou, ktoré musia
byť jasné tebe aj tvojmu partnerovi. Zjednoduší to jej používanie a
skráti potrebný čas na písanie pod vodou. Je tiež dôležité, aby tvoj
partner vedel, kde máš písaciu tabuľku pre prípad, že ti on bude chcieť
niečo dôležité „povedať“. Niektorí potápači, nosia tabuľku pripevnenú
na karabínke o svoj kompenzátor, iní ju majú vo vrecku. Známe sú aj
varianty, keď tablička tvorí zadnú stranu konzoly panela združených
prístrojov.
Príprava na ponor
Časťou predponorovej prípravy by malo byť aj vzájomné oboznámenie sa
s displejom (či funkciami) partnerovho počítača a ostatných prístrojov.
Keď ti potom partner bude ukazovať niečo pod vodou na svojom manometri
budeš schopný túto správu prijať.
A na koniec si zopakujte spolu svoj plán ponoru. Rozhodnite o tom, kto
bude viesť alebo ktorý signál bude znamenať zmenu vedenia.
Zopakujte si aj hlavné parametre ponoru vrátane hĺbok, časov, smerov,
zásoby plynov, spôsobe a režimu výstupu a pod. Ujednoťte si, ako budete
o týchto skutočnostiach komunikovať počas ponoru.
Pri tejto porade určite nezabudnite zohľadniť vonkajšie parametre ponoru
a prírodné podmienky.
Chladná voda, či použitie suchých rukavíc (alebo palčiakov) môže zhoršiť
kvalitu posunkov. Nočné potápanie, vyžaduje navyše manéver „nasvietenia“
ruky, ktorá signalizuje. Horšia viditeľnosť veľmi obmedzuje možnosti
komunikácie.
Do pozornosti treba sústrediť aj možné komplikácie, akými môžu byť problémy
s vyrovnávaním tlaku alebo technická závada na výstroji. Prideľ týmto
potencionálnym komplikáciám prislúchajúci spôsob signalizácie.
Zopakuj komunikáciu súvisiacu s cieľom ponoru. Takýmito, môžu byť špecifické
signály spojené s obhliadkou vraku či skalného útvaru pod vodou, ktoré
môžu presahovať rámec bežne používaných.
Zhrnutie
Stará poučka rímskych legionárov hovorí, že „čím viac sa sústredíme
na umenie komunikácie – tým jednoduchšia bude vojenská stratégia“. S
trochu nadsázky to môžeme povedať aj o potápaní. Podvodná komunikácia
je možno základnou zručnosťou, ale zato nesmierne dôležitou pre bezpečné
a radostné potápanie.
Príbuzné či súvisiace články na našom webe:
- Komunikácia v potápaní – pod
vodou .
- Pokročilá komunikácia v potápaní – technickými
prostriedkami .
- Komunikácia s plavidlom – z
hladiny .
Robert Korim
Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného
aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.
Napíš autorovi
| 
