Ako znížiť spotrebu plynu

                                                                                                                         Pridané 2.11.2012

Začínajúci potápači si pri svojej snahe prispôsobiť sa svojim potápačským partnerom a vzorom, celkom určite všimnú svoju výrazne vyššiu spotrebu plynu. Pritom ide o jednoduchú rovnicu: viac plynu - znamená predĺženie ponoru a tým aj predĺženie zábavy. A to už môže byť dôvodom na precvičovanie nasledovných tipov s cieľom dostať z potápačskej fľaše optimálne maximum. Ale jestvuje tu aj ďalší dôvod, ktorým je väčšia miera bezpečnosti pre prípadný stav núdze.

Mnohí potápači míňajú vzduch ešte skôr ako sa dostane do ich pľúc. Je to spôsobené neefektívnym dýchaním a míňaním väčšej energie než je potrebné počas ponoru. Spotrebovanie energie je vlastne spotreba dýchacieho plynu, pretože kyslík je potrebný ku "spaľovaniu" kalórií. Existuje niekoľko trikov, ktorých využitie môže ihneď zlepšiť hospodárenie s plynmi. Väčšina sa týka zmien vo výstroji. Potom sa progres objaví aj vylepšením našich potápačských návykov.

Úpravy výstroja

Hadice, spojenia a ventily
Miestom permanentného úniku plynu bez toho aby sa dostal do našich pľúc, môžu byť poškodené "O"krúžky, netesné spojenia, či nedoliehajúce kuželky ventilov. Aj keď sú tieto straty minimálne, nie sú dobrou vizitkou potápača, preto je potrebné opraviť všetky prepúšťajuce spojenia a poškodenia, z ktorých uniká plyn.

Regulátor
Je kľúčovou súčasťou výstroja potápača. Preto ho doporučujeme pravidelne ošetrovať a nechať minimálne raz ročne prezrieť a nastaviť v autorizovanom servise. Kritickou je najmä hodnota stredotlaku, ktorá často vedie ku zbytočnému prepúšťaniu plynu cez octopus. Iným dôvodom môže byť poloha octopusu, ktorý často ak je pri potápaní v smere náustkom hore väčšinou prepúšťa jemný prúd bubliniek.

Jednoduchým trikom je aj púhe nastavenie pružiny počiatočného nádychového odporu regulátora. Ak ho nastavíme na „ľahké“ dýchanie, bude nás v menších hĺbkach zbytočne „preplňovať“. V opačnom prípade nastavenia, pri ktorom je „priškrtený“, budeme v stredných a väčších hĺbkach pociťovať nádychový odpor, na ktorého prekonanie budeme nútení obetovať určité množstvo aj efektívnejšie využiteľnej energie.

Uloženie výstroja
Usporiadanie výstroja do optimálnej hydrodynamickej polohy polohy znamená menší odpor vody pri plávaní a tým aj drastické zníženie spotreby. Neber si pod vodu nič, čo nebudeš potrebovať počas ponoru. Konzoly sa snaž upevniť čo najbližšie k telu. Záložné svietidlá a ďalšie menej používané súčasti výstroja ulož do vreciek kompenzátora namiesto voľného zavesenia karabínami na "D" krúžky.

Moderné školy potápania považujú za zbytočný aj odpor, vytváraný dýchacou trubicou na popruhu masky. Za vhodnejšie považujeme jeho umiestnenie vo vrecku či za popruhmi noža. Sekundárnym benefitom z uloženia predtým voľne visiaceho výstroja istotne pocíti aj koralový útes, ktorý prestaneš ničiť jeho nedobrovoľným „otĺkaním“.

Množstvo záťaže
Je jedným z kľúčových paramerov určujúcich spotrebu dýchacieho média. Ničím podstatným sa neodlišuje od princípu spotreby paliva v našich automobiloch. Čím viac pasažierov (záťaže), tým viac benzínu či nafty si tvoj tátoš zoberie. Aplikované na potápanie - čím viac nadbytočných kúskov olova si navlečieš na svoj záťažový opasok (alebo uložíš do vrecák vesty), tým vyššia bude tvoja spotreba.

V mnohých prípadoch nejde len o záťaž ako takú. Potápači začiatočníci, si často kompenzujú absenciu zručnosti hladkého zanorenia sa preťažením. V hĺbke potom musia kompenzovať negatívny vztlak pripúšťaním do vesty – čo pochopiteľne „stojí“ vzduch. Nehovoriac, že je často potom výsledkom „prifúknutý“ potápač, ktorý si sám a dobrovoľne zvyšuje hydrodynamický odpor (ďalšie množstvo zbytočne vynaloženej energie).

Pohyb pod vodou

Poloha tela
Pohybuj sa pod vodou tým najefektívnejším spôsobom, pri ktorom horizontálna poloha tela znamená minimálny čelný odpor. Dosiahneš ju najmä kvalitným vyvážením, ktorého priamym dôsledkom nebude len úspora plynu ale aj jedinečný pocit beztiaže.

Rýchlosť pohybu
Voda je oproti vzduchu veľmi hustým médiom a pohyb v nej preto vyžaduje aj väčšiu námahu. Istý fyzikálny zákon hovorí, že „sila odporu rastie so štvorcom rýchlosti“.... Znamená to, že namiesto rýchlych a trhaných pohybov sú z hľadiska energetického výdaja (a tým aj spotreby plynu) vhodnejšie pohyby pomalé a premyslené.

Horné končatiny
Na plávanie vpred nepoužívaj ruky, ktorých pohyb ťa vzhľadom na odpor vody skôr brzdí. Nechaj ich voľne pozdĺž tela alebo ešte lepšie spoj ich na chrbte, prekríž na hrudi alebo zastrč za brušný popruh kompenzátora.

Dolné končatiny
Technika kraulového pohybu s plutvami predpokladá optimálnu hĺbku kopu. Extrémne veľký sa síce môže zdanlivo javiť ako účinný, v skutočnosti však predstavuje vo svojej hornej a dolnej úvrati zbytočný odpor. Správny kop by nemal presiahnuť líniu prúdového tieňa vytváraného telom potápača.

Pozoruj skúsených
Všímaj si svojich Inštruktorov a Divemasterov. Len sa tak „kĺžu“ vodnou masou a ich pohyb je takmer nepatrný, čo by malo byť aj tvojim cieľom. Pokús sa sústrediť na pohyby, ktoré si tvoje telo „želá“ vykonávať a potom sa ich pokús vylúčiť zo svojho repertoáru.

Dýchanie

V základných kurzoch potápania zvyčajne učíme študentov dýchať pod vodou "normálne". Táto rada je však skôr zameraná snahou na upokojenie študenta a zjednodušenie úloh, ktoré ho v procese učenia potápačských zručností čakajú než na zlepšenie spotreby plynu. V skutočnosti najefektívnejšie dýchanie vôbec nie je "normálnym".

Hlboké dýchanie
Hlbšie dýchanie prináša plyn do väčšieho počtu alveol, v ktorých sa odohráva vlastná výmena plynov. Hlboké dýchanie podporuje kompletnú výmenu kyslíka v sťažených podmienkach prostredia so zvýšeným tlakom. Aj keď takýto nádych spotrebuje viac plynu ako normálny, v konečnom dôsledku bude ich počet menší a výsledná spotreba efektívnejšia.

Pomalé dýchanie
Ako sa plyn dostáva zo zásobníka do pľúc, vytvárajú sa v každej zúženej pasáži či zmene smeru turbolencie, ktoré obmedzujú jeho pohyb vpred. Navonok sa to prejavuje ako dýchací odpor, ktorý kladú aj tie najlepšie regulátory sveta. Jeho účinok sa však dramaticky zvyšuje v prípade, že začneš dýchať zrýchlene. Na minimalizovanie odporu, preto dýchaj pomaly - obzvlášť v hĺbke kde sa turbolencie ešte zvyšujú, pretože je plyn hustejší. Takto sa pod spotrebu plynu môže výrazne podpísať aj hustota dýchaného média.

Rytmus dýchania
Na súši je normálnym spôsobom dýchania cyklus: NÁDYCH - VÝDYCH - PAUZA. Pod vodou je výhodnejším: NÁDYCH - PAUZA - VÝDYCH. Takýmto spôsobom dáme alveolám viac času na výmenu dýchacích plynov zadržaním dychu na krátky okamih pred výdychom.

Úplný výdych
Skoncentruj sa taktiež na úplný výdych. Ten redukuje množstvo "mŕtveho plynu" ktoré sa opätovne vdychuje a udržuje zníženú hladinu CO2. Vysoké CO2 by spúšťalo nutkanie na ďaľší nádych aj v prípade, ešte postačujúcej úrovne O2. Okrem toho hlboké vydychovanie predlžuje čas pred pocitom potreby ďalšieho nádychu.

Relax

Najväčším rozdielom medzi skúseným potápačom a začiatočníkom je miera uvoľnenosti. To sa však ľahšie tvrdí než realizuje. Ak je potápač relaxovaný, celkom prirodzene dýcha pomalšie a hlbšie. Všimol si si niekedy, že na konci potápačskej dovolenky máš výrazne nižšiu spotrebu, než na jej začiatku ?

Tento rozdiel je daný mierou tvojho uvoľnenia sa. Taktiež tvoj pohyb začne byť po pár ponoroch „vláčnejší“ viac prirodzený a najmä z hľadiska motoriky ekonomickejší. Je viac než isté, že ak sa zvýši telesný alebo duševný stres, automaticky sa zhoršuje spotreba plynu.

Fyzická záťaž

S ohľadom na spotrebu plynu je pri potápaní potrebné do maximálnej miery znižovať fyzickú záťaž. Skúsený potápač si dôkladne pripraví plán ponoru, v rámci ktorého môže využívať napríklad aj také fenomény akými sú: morské prúdy ale aj miesto ponoru zabezpečujúce doplnky (laná, kotevné reťaze, pomocné šnúry, bóje....). Na transport po hladine využíva dýchaciu trubicu.

Termálny komfort

Ak chceš znížiť svoju osobnú spotrebu vzduchu, začni si chrániť najcitlivejšie miesta pred chladom. Jedná sa o hrudník, hlavu, ruky, chodidlá, podpažie. Zachovať teplo – znamená súčasne zachovať energiu. Ako už bolo spomenuté konzervácia energie sa prejaví aj na spotrebe. Ku stratám tepla dochádza aj v teplých vodách trópov. Preto je aj tu na mieste používanie vhodných izolačných oblekov.

Kondícia a tréning

Ak pripustíme, že platí: "Čím, lepšia kondícia - tým menšia spotreba O2" bude pre potápanie platiť menšia spotreba plynu. Lepší fyzický stav organizmu znamená, že dokáže vykonať viac "práce" s nižšou frekvenciou dýchania. Životospráva, odpočinok a pravidelný šport môžu tvoj fyzický stav výrazne zmeniť. Najlepšou prípravou na potápanie je pritom bezpochyby plávanie.

Čím viac a čím v rozmanitejšom teréne budeš potápať, tým to pôjde ľahšie. Vyhľadávaj možnosť spoločných ponorov s kvalitnými partnermi. Zúčastňuj sa doplnkových kurzov a potápačských špecializácií. Ale predovšetkým: potápaj, potápaj, potápaj - pretože čítaním odbornej literatúry, či sledovaním metodickej videokazety si ešte nikto svoju spotrebu nevylepšil.

A ešte tip na záver

Hĺbka
Každý absolvent základného kurzu potápania istotne počul, že parameter, ktorý najviac ovplyvňuje spotrebu je hĺbka. S tým musíme pravdaže súhlasiť. Preto naša rada znie: „nikdy nezostávať hlbšie ako Divemaster“, či ešte lepšie neustále sa pohybovať o 60-80 cm vyššie než on. Vysledok bude prekvapivejší než si myslíš !

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi