Fyziologické aspekty
Pridané 20.1.2011
Potápanie z lode či iného plavidla, zvyčajne poskytuje v porovnaní
s potápaním z brehu viac zážitkov a intenzívnejšie prežitie návštevy
vodnej ríše. Viacdenné potápačské safari sa však pre typicky mestského
človeka, či „suchozemca“ z krajiny v strede Európy môžu stať v prípade,
že nie je dostatočne pripravený aj negatívnym zážitkom.
Okrem nezvyklého kolísania podlahy, ho čaká aj celý rad nástrah akými
sú ostré slnečné svetlo, všade prítomný prievan, obmedzený životný priestor
a iné „lahôdky“. V nasledujúcich riadkoch sa zamýšľame nad témami príbuznými
oblasti potápania z plavidla a jeho dopadu na organizmus človeka.
Pripravenosť organizmu
Akákoľvek príručka dotýkajúca sa športu či inej pohybovej aktivity realizovanej
v prírode, sa nedokáže obísť bez výstrahy, ktorá sa dotýka životosprávy
a celkovej pripravenosti organizmu na plnenie pre neho nevšedných úloh.
V prípade potápačskej dovolenky na lodi preto nemôže zaškodiť (najmä
keď nedisponujeme vysokou úrovňou telesnej prípravy, alebo nepatríme
k tým čo pravidelne športujú), ak sa na ňu pripravíme po stránke fyzickej.
Aj keď pochopiteľne intenzívnejšia pohybová aktivita len niekoľko dní
pred nástupom na loď nedokáže výraznejšie ovplyvniť telesnú kondíciu
je nesporné, že takéto „prebudenie“ inak nečinných „zákutí“ nášho tela
môže byť pozitívnym impulzom.
Psychická pohoda
Minimálne rovnocenným partnerom fyzickej stránky nášho organizmu je
psychika. Niet na svete lepšieho regeneračného prostriedku než je kvalitný
a dostatočne dlhý spánok. Do tohto rámca prípravy spadá aj bez stresový
proces prípravy a balenia. Zamknutím dverí svojho obydlia a nástupom
na cestu by sme sa mali snažiť zanechať za sebou pracovné problémy a
prekážky všedného dňa.
Samotný príchod na loď by sa tak mal stať súčasťou dovolenky a príležitosťou
sa mentálne pripraviť na rekreáciu a aktívny odpočinok aký dokáže ponúknuť
pobyt na potápačskej lodi.
Individualita kontra kolektív
Potápači sú zväčša prispôsobiví a otvorení ľudia, s kladným vzťahom
k prírode, s dobrodružným duchom a ochotou pomôcť druhým. Nie všetci
však samozrejme lícujú s uvedeným profilom. Sú medzi nami aj uzavretí
introverti, egoisti, notorickí narušitelia pravidiel, ignoranti základných
zásad a zbabelci. Potápanie s takýmito partnermi, nie je príjemným vyplnením
voľného času a rekreácia, ale konštantným stresom.
Dovolenka na lodi často k sebe spojí na niekoľko dní jedincov, ktorí
by inak pravdepodobne nikdy nevyhľadávali vzájomné kontakty. Potápačské
safari sa tak zavinením niektorých excentrických osôb môže stať v lepšom
prípade „nevydareným výletom“ - v horšom prípade „peklom“, ktorého koniec
vyjadrený priplávaním do materského prístavu môže úzkostlivo očakávať
nielen posádka, ale aj väčšina ostatných pasažierov.
Kľúčom k odstráneniu uvedených problémov je pochopiteľne nutná dávka
tolerancie, sebadisciplíny a možno aj mentálnej prípravy na takýto pobyt.
Aj keď sa v žiadnom prípade vedúci potápač a posádka nebudú snažiť nastoliť
prísny, vojenskému životu podobný režim, je potrebné pochopiť, že zodpovednosť
a bremeno prípadných vážnejších problémov v plnej miere nesú na svojich
pleciach.
Stres z úzkeho kruhu ľudí
Nie každý z nás vyrastal v mnohopočetnej rodine, ani nie všetci máme
rovnako vyvinutý zmysel pre kolektivizmus alebo skupinové prežívanie
zážitkov. Líšime sa navzájom osobnostnými vlastnosťami, charakterom
ale aj temperamentom. Pobyt na lodi, ktorá predstavuje relatívne malý
životný priestor sa môže pre niektoré osoby, navyknuté na voľnosť a
väčšiu osobnú slobodu pohybu, môže za určitých okolností zdať značne
stresovým.
Na plavidle niet kam ujsť, niet sa kde schovať a ťažko sa hľadá privátny
kútik. Potápač môže mať intenzívny pocit obmedzovania vlastného indivídua,
ktoré je umocňované neustálou potrebou niekomu sa niekde vyhýbať, vzájomne
uhýbať alebo čakať, kým naň príde rada. Introvertnejšie povahy sú tak
v celej miere vystavené nutnosti konfrontácie s opačne orientovanejšími
jedincami, ktorí si naopak priehrštím užívajú vzájomnú ľudskú interakciu.
Úplnou katastrofou pre úzkostlivejšie povahy môže byť exhibicionista,
ktorý cíti nikdy neukojenú potrebu sa predvádzať, rozprávať ťažko pochopiteľné
vtipy, zdôverovať sa so svojimi osobnými problémami alebo iným spôsobom
unavovať svoje okolie. Okrem pobytu na lodi má pochopiteľne vplyv kolektívu
na jedinca aj iný rozmer, ktorý sa premieta v samotných potápačských
aktivitách.
Sociálny tlak
Potápanie by podľa nášho názoru rozhodne nemalo patriť medzi činnosť
realizovanú pod sociálnym tlakom. Pokiaľ sa potápaš lebo: "tvoj
partner to chce" - mal by si radšej zmeniť šport! Množstvo potápačských
nehôd má svoje korene práve v situáciách, kedy jedinec proti svojej
vôli konal neuvážene, len v nezmyselnej snahe zachovať uniformitu skupiny.
Buď extrémne opatrný vo výbere svojich potápačských partnerov a nepodliehaj
čaru charizmatických individualít schopných vtiahnuť ťa do aktivít,
na ktoré zatiaľ nie si pripravený! Návodom ako sa vyhnúť uvedeným problémom
môže byť dobrá kniha, citlivejší výber prevádzkovateľa potápačských
služieb alebo už overený potápačský partner či skupinka, s ktorou si
dobre rozumieš na suchu aj vo vode.
Vyčerpanie
Ak neberieme v úvahu inštruktorov, príslušníkov špeciálnych jednotiek
alebo iných potápačských profesionálov, predstavuje pre nás ostatných
potápanie zvýšenú námahu. Občasná potreba intenzívneho plávania, prítomnosť
nádychového odporu aj v prípade najkvalitnejších regulátorov a ďalšie
faktory môžu ľahko viesť k vyčerpaniu síl potápača.
K vysileniu dochádza najčastejšie na hladine v prípadoch, kedy potápačov
prekvapí prítomnosť neobvykle silného prúdenia. Doplávanie k lodi sa
tak môže stať vlastnými silami neriešiteľným problémom. Obyčajne je
v takom prípade potrebné zbierať potápačov pomocným člnom alebo aj samotným
materským plavidlom.
Dýchanie
Predpoklad rýchlejšieho ubúdania energetických zdrojov sa tiež zvyšuje
v podmienkach veľmi chladnej vody, keď potápač začne obvykle plytko
a veľmi rýchlo dýchať. Už samotná skutočnosť, že prijíma viacej vzduchu
môže viesť k pocitom dusenia alebo problémov s automatikou.
Výsledkom sa potom stáva nekontrolovaná hyperventilácia. Nezávisle
na stupni trénovanosti spôsobuje nedostatočnú výmenu plynov v pľúcach
potápača, aj keď jeho regulátor dodáva potrebné množstvo vzduchu. Kombinácia
vysokej produkcie CO2 vyplývajúca z namáhavej práce a nedostatok efektívnej
ventilácie vedie ku ešte väčšej koncentrácii CO2 známej ako hyperkapnia.
Prevencia a samozáchrana
Prevenciou je pochopiteľne pravidelné dýchanie, najmä s dokončeným
výdychom, vyhýbanie sa plytkej ventilácii a zbytočnej námahe pod vodou.
Pokračujúca námaha, spojená s hyperventiláciou môže spôsobiť fyziologickú
nerovnováhu v tele potápača a v krajnom prípade vedie k bezvedomiu.
Ak je potápač na hladine, mal by si predovšetkým dôkladne nafúknuť
svoj kompenzátor vztlaku a chvíľu relaxovať v polohe na znaku. Takémuto
manévru, by však malo vždy predchádzať signalizovanie znaku OK na plavidlo.
K vysiľovaniu sa nedochádza len na hladine, ale aj pod vodou.
Takýmto prípadom je aj namáhavá práca akou býva ťahanie ťažšieho nákladu,
vyprosťovanie kotvy, ale rovnako aj intenzívne plávanie proti prúdu.
- Ak si na dne, zachyť sa pevného predmetu.
- Ak si v priestore, vyváž sa, použi lano, partnera ...
Pri každom náznaku stresu, či pocitu ťažšieho
výdychu sa zastav a relaxuj !
Ernest Tumann
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor
pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.
Napíš autorovi
| 
