Čo je rekreačné potápanie
Pridané 20.1.2011
Aj keď nejestvuje celkom presná definícia pojmu „rekreačné potápanie“,
pravdepodobne si väčšina z nás, pod ním na rozdiel od profesného potápania
predstaví napĺňanie voľného času. Je užitočnou dušu povznášajúcou aktivitou,
ktorá mnohým prináša radosť a zábavu. V rámci napĺňania týchto cieľov,
je preto v iných jazykoch nazývané aj „športové potápanie“ či „fundiving“.
Chápanie rekreačného potápania súčasnosti, je zvyčajne definované v
rámci dodržiavania určitých limitujúcich parametrov ponoru. Týmito vymedzujúcimi
mantinelmi sú tradične:
• hĺbka do 39 metrov
• partnerský spôsob potápania
• časovo limitované zostupy
• potápanie na otvorenej vode
Dýchané plyny
V minulosti toto klasické delenie dopĺňalo aj dýchanie najbežnejšieho
média – stlačeného vzduchu. Dnes, keď sa okrem vzduchu v rekreačnom
potápaní často dýchajú aj kyslíkom obohatené zmesi (nitrox), stráca
tento kedysi učebnicový parameter na opodstatnení.
Hĺbka
Hĺbkové obmedzenie do 39 metrov (namiesto logickejších 40 metrov),
je odvodené z imperiálnej sústavy jednotiek kde 130 ft (stôp) zodpovedá
približne 39-tim metrom. Prekračovanie tejto hĺbky znamená vystavovať
sa zvýšenému riziku „dusíkovej narkózy“ - opojenia z hĺbky, ako sa nazýva
znížený stav vnímania spôsobený dýchaním stlačeného vzduchu. V hĺbkach
pod 30 metrov tiež enormne stúpa spotreba dýchaného plynu a vplyvom
jeho zvýšenej hustoty, sa v porovnaní s menšími hĺbkami ťažšie dýcha.
Aj preto sa v poslednom desaťročí preferuje skôr hĺbkový limit na úrovni
maximálnych 30 metrov.
Partnerstvo
Rekreačné potápanie vylučuje sólové ponory. Partneri si spolu ponor
naplánujú, partnersky realizujú a aj vyhodnotia. Aj keď miera závislosti
od svojho druha, nie je pri tomto spôsobe potápania neprimerane vysoká,
jestvujú v športovom potápaní aj situácie kedy je žiadaná. Na druhej
strane, je spoločné objavovanie krás podvodného sveta oveľa intenzívnejšie.
A určite aj príjemnejšie, ako by tomu v prípade samostatných zostupov.
Čas
Časové limity, je treba v rekreačnom potápaní chápať ako opatrenie,
ktoré má zamedziť potrebe nejakých špeciálnych procedúr a postupov počas
výstupu. V prípade dodržania týchto časov, môže potápač v ktoromkoľvek
okamihu ponoru začať vystupovať a vynoriť sa priamo na hladinu. Ak by
ich prekročil, bol by nútený vykonať pri výstupe na hladinu viacero
takzvaných „dekompresných zastávok“ v určitých hĺbkach, na určitý čas.
Takýto stupňovitý výstup sa využíva v technickom potápaní, ktoré charakterizujú
väčšie hĺbky a dlhšie časy.
Otvorená voda
V protiklade s potápaním do jaskýň, zatopených banských priestorov,
vnútra vrakov alebo iných objektov, znamená otvorená voda nad hlavou
pre potápača voľný prístup ku hladine. Prerušenie ponoru, s následným
výstupom na povrch preto patrí k bežným algoritmom riešenia neštandardných
situácií v rekreačnom potápaní.
Zostupy, ktoré prekračujú rámec uvedených obmedzení, zaraďujeme väčšinou
do oblasti technického alebo komerčného potápania. Vyžadujú oveľa vyššiu
úroveň tréningu, výstroja, plánovania aj zabezpečenia zostupov.
Beata Porzerová
Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Potápaniu sa
venuje viac
ako 14 rokov. Inštruktorkou SDI sa stala v roku 2003, odkedy
sa venuje najmä vstupným programom a základným kurzom
potápania s prístrojom. V súčasnosti koordinuje výcvikovú
činnosť potápačskej školy Aronnax v Bratislave.
Napíš autorke
| 
