A just to boli žraloky

                                                                                                                        Pridané 28.11.2012

Bolo to na jednom egyptskom safari. Fajn počasie, skvelá parta, dobré ponory a kopec zábavy.
V ten deň sme potápali na strmo kolmom a hlbokom útese, keď Emil plávajúci v skupine medzi prvými zahol za roh podvodného brala, bleskovo sa otočil a začal ukazovať zúrivo pred seba a čosi celkom nezrozumiteľne, ale s veľkou intenzitou gestikulovať.

Andy - náš Divemaster plávajúci s ním zachoval úplný pokoj a ďalej plával vpred. Emil sa ešte čosi pokúšal pod vodou ostatným vysvetliť, ale ponor končil bez akýchkoľvek narušení a v pohode.
Keď vyšiel na divedeck jeho extáza neutíchala a s veľkým oduševnením nám rozprával o celom kŕdle žralokov, na ktoré sme my ostatní už čakali mnohé ponory a už druhé safari v poradí. Niektorí začali celkom nezakryte závidieť a ďalší skeptici ihneď zapochybovali. Mrzuté to bolo najmä preto, že Emil bol známy a úspešný veterinár pracujúci so zvieratami každý deň.

Na to Andy s pozície nespochybniteľného Divemastera a miestne vody znalého lokálmatadora tichým hlasom, celkom jednoznačne a bez akéhokoľvek náznaku pochybností sucho poznamenal: “ boli to tuniaky”. Tým sa pre nás historka skončila a každý sa venoval svojmu výstroju.

Ale nie nešťastný Emil, behal od jedného k druhému, vysvetľoval, prisahal, kreslil a na konci sa aj vyhrážal - nepomohol si. Už to bola minulosť a nikoho nezaujímala. Nakoniec sa Emil, inak seriózny odborník a skvelý človek celkom vážne urazil. Prestal s nami komunikovať, odul sa ako malý chlapec, ba ani na obed neprišiel. Nechápali sme to ale okamžite sme to začali riešiť.

Baby mu vzali masku a z klubovej nálepky sme mu vystrihli asi 3 cm dlhú siluetu utešeného žraloka. Tú sme potom prilepili na vnútornú stranu zorníka jeho masky.

Určite si vieš predstaviť ako netrpezlivo sme čakali na ďalší ponor. Kuli sme plány, preberali rôzne scenáre situácií, ktoré sme predpokladali že nastanú a pochopiteľne dobre sa bavili. Keď ofučaný prišiel na brífing, rozohrali sme hru s jediným cieľom - udržať jeho masku čo najdlhšie od jeho očí a mimo funkčnú polohu na tvári. Do karát nám nahrávala aj skutočnosť, že ďalší ponor bol z člna, keď nás na druhú stranu útesu viezli Zodiacom. Darilo sa nám. Baby sa chichotali, krútili sa okolo neho, partneri mu ochotne pridržiavali výstroj, posádka podávala ruku pri nastupovaní atď.

Nakoniec si ale masku pred vyklopením z člna predsa len nasadil. Zarazil sa. Potom sme sa všetci spolu s Emilom (ktorí sa razom vrátil do svojej starej kože) s chuti zasmiali.

Na Zuzaninu podliezavú otázku po ponore: “či videl aj žraloky?” odpovedal už so smiechom: “áno - celý ponor!”

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi