Sediment - moje fotografické začiatky

                                                                                                                        Pridané 17.10.2011

Je sobota 10:00.Sedíme v autách a snažíme sa o ľahostajný výraz tváre, odrážajúc pritom nevraživé pohľady peších turistov, ktorým sa prítomnosť áut a smogu na horskej ceste vôbec nepáči.
Mierime totiž na Velické pleso, cieľ nášho ponoru. Som silne vzrušený a plný očakávania. Nielen, že sa budem potápať na výsostne atraktívnom mieste vo výške okolo 1660 metrov nad morom, ale moja potápačská kariéra dnes zažije aj inú premiéru. Bude ňou zrod novej hviezdy na nebi slovenskej podvodnej fotografie.

Mám aparát s vynikajúcou optikou, nový vodotesný box značky "Plastic Extra", exkluzívny suchý oblek, kompenzátor typu "crowckie" a odhodlanie zmeniť históriu.

Hoci je počasie s modrou oblohou a zasneženými vrcholmi velikánov vynikajúce, poučenie pred ponorom pre stúpajúce napätie nevnímam. Zachytávam len Paľove slová o minimálne 15 metrovej viditeľnosti. Ktosi tiež rozpráva o SEDIMENTE po stáročia sa ukladajúcom na dne, podľa ktorého a rádiovo-karbónovou metódou určujú rôzne dôležité údaje.
Ďalej nepočúvam - vyváženie bolo predsa vždy mojou silnou zbraňou. Ide sa do vody!

S rituálom agenta 008 si pripravujem techniku a naťahujem hrubé rukavice. Znervózniť ma nemôže ani netrpezlivé volanie mojich partnerov, ktorí ma už 10 minút čakajú v 3-stupňovej vode. Som predsa v All Stars! Profesionálny výraz z mojej tváre zmizol hneď potom, čo sa mi nad hlavou zavrela hladina plesa. Nechápal som, prečo ten návlek, ktorý mám na tele nesie názov "suchý oblek".
To čo mi žeravými prúdmi stekalo po tele pot rozhodne nebol. Fotoaparát v ruke náhle začal pôsobiť ako staroveká kamenná kotva a mojej snahe dostať sa späť k hladine nepomáhalo ani okamžité nafukovanie môjho špičkového kompenzá-tora.

Moji partneri Robo s Mirom zvolili mne neznámy smer plavby. Pohľad na manometer s bleskovo unikajúcou zásobou vzduchu mi pripomenul kapitoly o hyperventilácii. Dýchajúc ako dostihový kôň som usilovne kopal nohami a snažil sa udržať aspoň na dohľad mojim druhom a takmer v okamihu som sa ocitol osamotený.

Silou vôle som sa skoncentroval a s nadľudským úsilím sa mi podarilo v SEDIMENTE stabilizovať aparát, ktorého obal stvrdol ako kus ľadu. Konečne - exponoval som snímok. Zbytok ponoru som sledoval len jediný cieľ, ktorým bolo udržanie pri živote syna mojej matky.

Po heroickom výkone som vyliezol z vody a ochotne odpovedal na zvedavé otázky náhodne sa prihliadajúcich divákov. S nadhľadom profesionála som slečnám vysvetlil, že cieľom môjho ponoru bolo nájsť a zdokumentovať už takmer vyhynuté živočíšne druhy našich veľhôr.

Doma po vyvolaní filmu som bol spokojný. Môj prvý snímok dostal pochopiteľne názov - Sediment.

meno Sediment sa stalo odvtedy mojou prezývkou
Napíš redakcii