Očami prvého - alebo o jednom omyle

                                                                                                                        Pridané 17.10.2011

Potom, čo nás DRUHÝ uháňal už niekoľko mesiacov, aby sme ho konečne zobrali do nejakej jaskyne sme sa rozhodli zorganizovať výjazd do jednej známej jaskyne na Orave. DRUHÝ už investoval do potápačského výstroja nemalé prostriedky, takto rád uvítal príležitosť aby si mohol rozšíriť svoj výstroj aj o špeciálne svietidlá, helmu a rôzne doplnky. Na potešenie svojej polovičky sa tak zvýšil počet krabíc, v ktorých skladuje doma niekedy mokrý ale veľmi často aj zvláštne páchnuci športový materiál.

Nikto z nás v "TEJ NOVEJ" jaskyni nebol, ale mali sme predsa podrobné nákresy, popis a Janovu výpoveď, ktorý sa ešte v žilinskom drese v tejto lokalite potápal. Podľa neho ide o ľahkú jaskynku, s minimálnym kalením a bez úzkych či inak nebezpečných priestorov.

Nákres hovoril o približne 200 metrovom nástupe ku 1.sifónu, ktorého dĺžka mala byť 120 metrov. Podľa iného náčrtu ešte z roku 1984 je v priestore nástupu tzv. 0-tý sifón s dĺžkou asi 50 metrov hneď z kraja, kde sa vyvieračka dostáva na denné svetlo.
Tesne pred odchodom na akciu som narýchlo so žilinskými potápačmi konzultoval podmienky a presnú polohu vstupu do jaskyne, ktorá mala byť len pár metrov od parkoviska.

V deň "D" sme sa všetci traja a rovnaký počet členov povrchovej podpornej skupiny zišli na konkrétnom parkovisku. Po úzkostlivej montáži a niekoľkonásobnej kontrole materiálu sme tento transportovali až k vodnému toku vyvierajúcemu z jaskyne.

Plán ponoru predpokladal, že pôjdem ako PRVÝ, náš nováčik DRUHÝ sa bude medzi nami hrať na "sendvič" a ten najštíhlejší popláva ako TRETÍ. Po preplávaní 0-tého sifónu, ktorý sme brali ako tréning sme si chceli vyskúšať naše nové ochranné kombinézy v šlapáku k 1.sifónu. Jeho preplávanie sme brali ako otázku osobnej cti, veď o svoje panenstvo prišiel už v roku 1979. Ďalšie sifóny už mali byť prekonávané podľa situácie a aktuálnej zásoby vzduchu.

Prvé metre sme prekonali v neobvyklej pohode. Prispela k tomu skutočnosť, že sifón bol perfektne vyviazaný a pomerne široký. Náš "greenhorn" si perfektne vyvážený plával a dokonca sa kochal krásou podzemných priestorov. Čistota vody bola obstojná, dokonca som na diaľku komunikoval s TRETÍM. Asi po 15 metroch sa sifón začal náhle kľukatiť. Pohyb v takomto priestore znamená automaticky ťažkosti s vyvážením, občasný dotyk o skaly a nedobrovoľné vírenie sedimentov. Ku takto zhoršenej viditeľnosti neprispelo ani nečakané zužovanie priestoru.

DRUHÝ sa držal veľmi statočne a suverénne mi opätoval signály O.K. Pri následnom postupe ma čakalo ďalšie prekvapenie. Dovtedy vynikajúco vyviazaná šnúra zrazu končila volne pohodeným navijakom - akoby v chvate opustenom mojím neznámym jaskyniarskym predchodcom. V tejto chvíli som zvažoval ďalší postup, ale spomenúc si na Janove slová o tom, že sifón má len 50-60 metrov a končí priestorom s možnosťou vynorenia sa som sa rozhodol pre jaskyniarsky "útok".

Voda v sifóne sa vytrvale kalila, ale DRUHÝ mi celkom stereotypne odpovedal na hmatové signály, že je celkom v poriadku. Po ďalšej desiatke metrov som konečne a definitívne však nadobudol mne dovtedy nezná-my pocit, že niečo nie je v poriadku.

Aj keď mala prúdnica jasné pokračovanie, priestor sa zúžil natoľko, že som sa začal obávať o psychický stav DRUHÉHO ako aj o možnosť bezpečného otočenia sa. Ten však na hmatový signál "končíme a otáčame sa" odpovedal chladnokrvným O.K. a v pohode začal cúvať.
Ani som sa nepokúšal vyviazať šnúru a bubon som zanechal na mieste otočenia. Cesta späť bola len rutinnou záležitosťou. Pochopiteľne viditeľnosť cestou späť ako to už v našich jaskyniach býva bola slabšia, ale na vodiacu šnúru sme videli.

Po vynorení sa na denné svetlo sme začali pobavene diskutovať o tom - kde sa stala chyba. Ja som bol zmätený. DRUHÝ si len triedil zážitky. TRETÍ nevidel z jaskyne takmer nič.
Jedno sme však vedeli definitívne - tento ponor sme rozhodne urobili V CELKOM INEJ JASKYNI.

meno radšej neprezradím - ale vtedy ešte začínajúci jaskynný potápač
Napíš redakcii