AKO sa dehydrovať pri potápaní, .... alebo PIPPO radí ako sa riadne odvodniť na dovolenke .....

Pridané 6.6.2019

VAROVANIE: Priatelia – neskúšajte to doma!
PIPPO sa týmto „antinávodom“ pochopiteľne len snaží byť vtipný.

V ďalšej časti seriálu užitočných rád, sa PIPPO venujem spôsobu, ako sa pri potápaní bezpečne dopracovať k poriadnej dehydratácii organizmu. Z odbornej literatúry a skúseností potápačských hazardérov vieme, že masívne odvodnenie tela, poskytne adeptovi túžiacom po pobyte v zdravotnom či hyperbarickom liečebnom centre hneď celý rad výhod.

Dehydratácia pri potápaní

Názor, že potápača obkolesuje množstvo vody a preto nemôže byť dehydrovaný je samozrejme mylný. Ľudské telo môže strácať vodu cez pokožku potením, cez pľúca vydychovaním vodných pár a cez obličky močením. Pri potápaní spotrebuje telo viac energie než pri plávaní po hladine, čo sa navonok prejavuje potením. Pod vodou je potenie takmer nepozorovateľné, pretože naše okolie je tak či tak mokré a zvyčajne aj studené. Potápač sa podobne ako každý športovec pohybuje a preto vo zvýšenej miere stráca vodu, nezriedka až 2 litre potu za hodinu.

Pod vodou dýcha potápač stlačený vzduch z fľaše. V rámci prevencie pred jej vnútornou koróziou sa plní vždy veľmi suchým, vlhka zbaveným vzduchom. Tlak tohto vzduchu je pri potápaní regulátorom upravený na tlak rovnajúci sa okoliu. Pri zvýšenej námahe pod vodou, táto spotreba mnohonásobne stúpa.

Aby bol možný prechod dýchacích plynov na úrovni alveolárnych membrán, je úlohou dýchacích ciest okrem iného zvlhčiť tento vzduch. V rámci ochrany slizníc sa musí v prípade suchého stlačeného vzduchu vytvárať veľké množstvo ochranného sekrétu. A na jeho produkciu potrebuje organizmus potápača veľké množstvo vody.

Výhody dehydratácie

V prvom rade je to znížená výkonnosť organizmu ako celku. Už pri 2% strate hmotnosti z dehydratácie (čo u 80 kg ťažkého potápača tvorí asi 1,6 litra vody), sa znižuje výkon až o 15%! V krajných prípadoch to môže pod vodou, kde je občas potrebná totálna koncentrácia viesť k toľko žiadaným problémom.

Ako PIPPO často (a rád) zdôrazňuje - dehydratácia negatívne ovplyvňuje desaturačné procesy, čím významne prispieva k  vzniku dekompresnej choroby. Chýbajúca voda sa prejaví najskôr v krvi a potom aj v ostatných tkanivách. Krv a jej prietok sú faktormi, ktoré ovplyvňujú elimináciu zvýšeného množstva N2 v tele po ponore. Ak sa zahustí plazma - tekutá zložka krvi, klesá jej schopnosť nasýtenia plynom a tým aj transportu prebytočného N2 z tela. Súčasne sa krv stáva viskóznejšou, tečie pomalšie a tak niektoré oblasti kapilárnych ciev vôbec nedosiahne. Desaturácia je veľmi spomalená, čím dochádza oveľa skôr k presýteniu v niektorých druhoch tkanív. Tieto lokálne presýtenia N2 môžu potom viesť k tvorbe ohnísk bublín a v konečnom dôsledku k DCS. Hurá !

Ako urýchliť jej nástup

Dôležitým faktorom je okolitá teplota, ktorá môže mať vplyvom slnečného žiarenia najmä v trópoch značnú intenzitu. V teple je zvlhčovanie pokožky a následné odparovanie potu na jej povrchu významným prostriedkom ochladzovania ľudského tela. Takto dokáže strata vody pred vlastným ponorom stúpnuť z 2 až na 10 litrov ! Známe “potenie sa” pri nasadzovaní a vyzliekaní výstroja, ktoré bývajú dôsledkom nedorozumení s potápačským partnerom, nosenie ťažkého výstroja výstroji od auta k vode, či pridlhá plavba pomalou loďou až po miesto ponoru patria len k niektorým opatreniam, ktoré by sa mali natrvalo usadiť v tvojom predponorovom rituáli. PIPPO ju preto zásadne absolvuje oblečený v neopréne a navyše v kompletnom výstroji a bez čiapky !

Čo je pre nadšenca túžiacom po dehydratácii dôležité – v žiadnom prípade nedodávať telu zbytočne ďalšie tekutiny. Ak chceš nástup dehydratácie ešte viac urýchliť, máš poruke hneď niekoľko „nástrojov“. Aj keď je piť zakázané, PIPPO pokojne konzumuje kávu, koka-kolu, čaj a ďalšie močopudné tekutiny, ktoré ho vždy báječne odvodnia. Z rovnakých dôvodov sa pri výbere jedla vyhýba polievkam, ovociu a potravinám s vysokým obsahom vody.

Ani alkohol nezostáva pozadu. Jeho konzumácia mohutná konzumácia večer, alebo ešte lepšie až do skorých ranných hodín patrí medzi spoľahlivé spôsoby zbavovania sa vody z organizmu potápača.

Ozajstnou perlou v metódach získania dehydratácie je však pre PIPPA kvalitná hnačka. V  exotických krajinách nie je žiadnym problémom sa k nej prepracovať. Stačí povoliť v hygiene, jesť neznáme potraviny na neznámych miestach, vhodne kombinovať či ponechávať ich dostatočne dlho na slnku. Pravidelné posedenie na toalete sa potom bezpochyby stane finálnym spôsobom straty posledných zvyškov vody v tele a ku kvalitnej dehydratácii už nič neprekáža v ceste.

Ako spoznáš že si dehydrovaný

 
Prvými symptómami dehydratácie môžu byť smäd, nechutenstvo k jedlu a spočiatku slabšie, neskôr intenzívnejšie bolesti hlavy. Nasledujú kŕče (najmä v lýtkach) a neprimeraná únava. K svojmu cieľu sa blížiš aj vtedy, keď dlhší čas nepocítiš nutkanie ísť na malú potrebu. Podľa PIPPA, moment dosiahnutia svojho snaženia bezpečne spoznáš na farbe svojho moču. Tmavá a sýta farba a nezvyčajne intenzívny zápach tvojho moču sú neklamným znamením.

A na záver ešte jedna dobrá rada:

A celkom na záver ešte jedna „zlatá“ PIPPOVA rada. Ak sa ti napriek intenzívnej snahe nepodarilo počas potápačskej dovolenky dosiahnuť až na „olymp dehydratácie“ – máš ešte stále jeden finálny pokus. Stáva sa ním let lietadlom domov. Ako dôležitý dodatok je potrebné si uvedomiť, že lietanie či iný pobyt v zníženom tlaku po potápaní výrazne zvyšujú riziko získania dekompresnej choroby. Klimatizovaný vzduch v kabíne lietadla je nielen tlakovo redukovaný, ale aj veľmi suchý čo vedie k ďalšej strate tekutín.

Pekné zážitky s priateľkou „dehydratkou“ praje
PIPPO!

Napíš redakcii