Pro Dive ChorvŘtsko 
 

Iný kraj, iný mrav

                                                                                                                         Pridané 8.1.2016

 

Údajne, ešte z antických dôb, jestvuje isté nepísané pravidlo správania, ktoré vraví: “Keď si v Ríme, chovaj sa ako Riman”.

Ako potápači, sa na svojich výjazdoch často stretávame z cudzími kultúrami, ktoré sa svojou etiketou, či zvyklosťami v širších súvislostiach výrazne odlišujú od našich. Táto súprava nepísaných zákonov, tvorí štandardný model sociálneho správania príslušníkov konkrétnej krajiny či geografickej oblasti. Je to čosi, čo rodičia učia svoje deti už od samého počiatku, keď ich potomkovia len začínajú chodiť. Neskôr sa im tradície natoľko vžijú, že v dospelosti už ani neuvažujú nad tým, či sú tieto zvyklosti špecifikami ich society. O svojej kultúre a zvykoch často uvažujú ako o ľudskej prirodzenosti.

Kedykoľvek cestujeme do zahraničia, je potrebné byť senzitívny v chápaní tých, ktorý sú tam doma. Špeciálne ak chceme mať zažiť skutočné zážitky, pre ktoré potrebujeme asistenciu či iné služby zo strany domáceho obyvateľstva. Najlepším spôsobom ako ich dosiahnuť, je získať aspoň základný prehľad o lokálnych zvyklostiach a kultúre krajiny, ktorú hodláme navštíviť.

Ak týmto tradíciam nerozumieme, už pomerne ľahko sa môžeme v očiach domácich dostať do nepríjemnej, či v krajnom prípade aj naše zdravie či život ohrozujúcej situácie. Najlepším spôsobom ako sa vyhnúť kultúrnemu faux pas zatiaľ čo pocestuješ je naučiť sa čosi o krajine, do ktorej sa chystáš pricestovať predtým ako na ich pôdu dáš svoju nohu. Informácie žiadaj vo svojom potápačskom centrum, u svojho cestovného agenta alebo sa jednoducho spýtaj Google.......


Reč

Niekedy nie je jedno „čo“ povieme, ale skôr „ako“ to povieme a ako v konečnom dôsledku či v reáliách danej spoločnosti vyznie signál, ktorý takto vyšleme. V mnohých častiach sveta, nemáme my stredoeurópania na strane lokálnych ľudí príliš dobrú reputáciu. V niektorých Škandinávskych štátoch, môžeme byť vnímaní ako príliš hluční ba až nechutní. Je až udivujúce, akými konzervatívnymi či rezervovanými dokážu byť severania na verejnosti, hoci aj keď čakajú na potápačské plavidlo či transport autobusom.

Samozrejme ak sa tam spolu s tebou priplichtí aj zopár Talianov, či nedajbože Rusov, budeme patriť medzi tých tichších. Alebo keď sa partička balkáncov medzi sebou rozpráva “normálne”, tak to vyznieva ako keby sa hádali na trhu. Naproti tomu, takéto zvýšenie hlasu napríklad na Fiji, môže znamenať vyjadrenie hnevu!


Užitočné frázy

Asi nikto z nás nie je talentovaný ako Heinrich Schliemann (objaviteľ Tróje), ktorý sa údajne pred cestou kamkoľvek dokázal za niekoľko týždňov naučiť miestny jazyk. Vždy je však vhodné sa naučiť zopár základných fráz. Ak sa miestnym prihovoríš hoci aj neobratne ich rodným jazykom, prelomíš úvodné ľady a hneď budú k tebe milší a ochotnejší. V mnohých prípadoch odrazu začnú nielen rozumieť ale „odrazu“ aj sami rozprávať po anglicky.


Áno – nie

Okrem jazyka domácich, je vhodné sa oboznámiť aj s ďalšími špecifikáciami komunikácie. Starší potápači majú asi ešte stále v živej pamäti príklad opačnej gestikulácie pri vyjadrovaní súhlasu/nesúhlasu v Bulharsku. „Áno“, sa však pre nás netradičným kývnutím hlavy z boka nabok vyjadruje napríklad aj v Indii. Ale pozor, ak začne domáci triasť hlavou rýchlejšie – znamená to kategorické „Nie“!


Posunky a gestá

Aj spôsob, akým v komunikácii používame ramená a ruky, môže byť v nám cudzej krajine veľmi dôležitý. Posunky a gestá, ktoré sú u nás v Strednej Európe bežne používané, môžu mať na inom svetadiely iný, často aj urážlivý význam. Napríklad vztýčený ukazovák je v Turecku ekvivalentom nášho neslušného prostredníka. V Indonésii napríklad nikdy nepoužívaj jeden hroziaci prst. Špeciálne nie ukazovák. Namiesto toho, použi svoju celú ruku.

Vztýčený palec v štýle severoamerického „Number 1“ je v západnom svete znakom niečoho úspešného či dobrého vo všeobecnosti. V Iraku je však najväčšou možnou urážkou. Ak na teba na Peloponézskom polostrove predavač na trhu kýva dlaňou obrátenou nadol, nenaznačuje ti aby si vypadol, ale ťa naopak srdečne pozýva k sebe na nákupy.

Uzavretie palca a ukazováka do nášho známeho „potápačského OK“, ktoré je v západných krajinách široko akceptované ako znak „v poriadku“, je v takej Brazílii či v Tunise značne obscénnym gestom a dá sa vyhodnotiť až ako vyhrážka. Ale napríklad v Japonsku ním naznačujú peniaze.


Mimika

Takmer všade v Ázii, zohráva výraz tváre veľkú úlohu. Usmievaj sa preto tak ako tvoj náprotivok v diskusii. Nebuď hlučný pri rozhovore a pre nás typické hundranie a neustále sťažovanie sa si radšej nechaj na doma. Takéto chovanie ťa neposunie vpred ale naopak narazí na hradbu nepochopenia.


Odev

V skutočnosti aj odevom ktorý nosíme, ak nerozumieme kultúre či zvyklostiam tradičným v danej krajine, je ľahké niekoho uraziť. Alebo byť neúspešný v procese hľadania spôsobu ako sa niekam dostať, niečo dostať alebo nejako dostať. Adekvátne oblečenie sa preto môže stať kľúčovým prostriedkom.

V zahraničí sa preto neobliekame podľa našich štandardov doma, lebo naše oblečenie môže byť niekedy čiastočne neprijateľné pre ich kultúru. V mnohých destináciách sa na pláži len tak ponevierame v plavkách, v šortkách či v minisukniach. Avšak navštíviť takto odetí mesto môže byť pre domácich celkom neprijateľné.

Napríklad na Fiji sú turisti vyzývaní, sa mimo rezort alebo hotel obliekať decentne. Ženy tam nikdy nesmú mať takzvané „topy“ či iný odev pri ktorom im zostanú holé ramená. Nosenie klobúka je interpretované ako znamenie dešpektu. V dedinách je dokonca považované až za inzultáciu náčelníka!

Zdržanlivosť aj nahota sa v rôznych krajinách rôzne interpretuje. Pre ženy v Papua Nová Guinea alebo na Mikronézskom ostrove Chuuk nie je žiadnym problémom chodiť na verejnosti bez horného dielu oblečenia. A tak hoci sú ňadrá miestnych žien tak vystavené k všeobecnému obdivovaniu, už napríklad také nosenie krátkych nohavíc sa považuje za škandalózne!


Nedotknuteľné

Nikdy sa nedotýkaj hlavy Thajčanov, čo platí aj pre hladkanie detí. Hlava sa totiž v tomto regióne považuje za sídlo duše.

Vôbec si dávaj pozor na dotyky, špeciálne k osobám opačného pohlavia. „Sexual harassment“ nie je len výmyslom Západného sveta.


Ďalšie chyby rúk

V mnohých oblastiach sveta je ľavá ruka považovaná za nečistú. Na verejnosti sa preto používa čo najmenej. V Indii neplať ani nejedz ľavou rukou, či nerob s ňou žiadne dôležité úkony. V Arabských krajinách akými sú Sýria či Maroko by to bolo považované za urážku. Ľavá ruka sa tu totiž používa najmä na toalete.


Pozor na nohy

Príslušníci niektorých ázijských národov sú pre našinca pomerne „zvláštny“ v otázkach nôh. V Japonsku aj v Thajsku je neslušné niekomu ukázať podrážku. Vyzúva sa nielen pred vstupom do chrámu ale nepatrí sa ani vstupovať obutí do domu. Pre uvedomenie si hĺbke rozdielov v spoločenskej etikete spomeňme napríklad aj procedúru letištnej kontroly.

V Európe ale aj v Severnej Amerike je normálne umiestneniť topánky do plastikových vaničiek, či priamo na bežiaci pás roentgenového detektora. Japonská ochranka letiska by takýto čin považovala za priam barbarský. Preto skôr ako svoju obuv položíš na prepravník, vlož topánky do plastikového sáčku alebo použi špeciálne, k tomu určené nádoby na obuv. Až potom ich vyšli pod roentgen.


Spoločenské zvyklosti

Je dobré sa pred cestou oboznámiť s témami, ktoré sú v tej-ktorej krajine tabu. Pri klábosení je tak napríklad vhodné v Grécku pomlčať o emancipácii žien. Väčšina príslušníčok nežného pohlavia tam nepracuje, pretože im je od malička vštepované, že sa majú venovať len domácnosti.

Jasnačka, že každý rád počuje chválu o sebe, kráse miestnej architektúry či žien alebo o svojich zvyklostiach. Jemnou lichôtkou preto nič nepokazíš. Ale pozor, aby si to neprehnal! Ak napríklad na Fiji niečo priveľmi pochváliš, majiteľ ti to bude musieť dať ako darček aj v prípade že si to nemôže dovoliť.

Samozrejme na trhu nikdy nezabudni zjednávať. Gréci, rovnako ako Egypťania, Tunisania či Maročania považujú business bez zjednávania za veľmi zlí a jednoducho by ste im skazili radosť z obchodu.

Pre tých, ktorí radi dostávajú priame odpovede je pýtanie sa v niektorých ázijských krajinách asi čistou frustráciou. Možno vzhľadom na slušné správanie, miestny neradi sprostredkujú zlé správy. Často preto vravia “áno” aj vtedy ak si myslia “nie”. Napríklad ak sa opýtaš, či je let plánovaný o tretej načas, budú odpovedať “áno” aj v prípade, že tento let už je dávno oneskorený. Preto aj taktika vyhýbania sa predpokladaným negatívnym odpovediam, znamená niekedy úspešné dopracovanie sa k reálnym informáciám.

Humor

Jednou z ošemetných oblastí schémy správania sa a zdrojom prípadných konfliktov je humor. V jednotlivých kútoch sveta môže mať veľmi rozdielnu podobu. Aj keď je smiech jedným z „korení života“, nie je výnimkou že pokus humorné zvládnutie ošemetnej situácie vypáli nakoniec celkom naopak. Napríklad takí Indonézania majú pre nás veľmi zvláštny zmysel pre humor. Do popukania im môže byť aj pri celkom bežných situáciách. Váľať od smiechu sa budú napríklad aj v prípade, že si nasadiš čiapku šiltom dozadu.

Ak sa rozhodneš do angličtiny prekladať notoricky známe vtipy zo Slovenska, ocitneš sa pravdepodobne na veľmi tenkom ľade a v potecionálne nepríjemnej situácii. Táto môže vyústiť v lepšom prípade v trápne ticho, či v horšom v zápornú reakciu spolustolovníkov zo zahraničia.


Historické spory

Väčšina krajín (čím starší štátny útvar tým skôr) má z nejakých príčin ťažké srdce na niektorého zo svojich susedov. Územné spory, dlhoročná nadvláda, vojenská anexia, či iné konflikty pretrvávajú žiaľ v mysli ľudí veľmi dlho a bez ohľadu na zrod nových generácií. V Grécku sa preto nedebatuje o vzťahu krajiny k Turecku, čo je dôsledok starých sporov z čias Osmanskej ríše, ani o Cypre podnes rozdelenom na grécku a tureckú časť.

V Belgicku asi neoslníš vychvaľovaním flámskej kultúry a umenia v oblasti, kde žijú Valóni. Ich vzájomné súperenie vyvrcholilo v roku 1980 vytvorením dvoch autonómnych oblastí. Podobne by to dopadlo aj vo Fínsku či Nórsku ak budeš vyzdvihovať švédske úspechy. Kto s potápačmi navštívil Korziku či Sardíniu vie, aký kritický pohľad majú domáci na skutočnosť, že sú politicky priradený k Francúzsku, respektíve k Taliansku.

Špeciálne agresívny podtón má súperenie mnohých ázijských národov, ktoré pretrváva už po stáročia. Takže bacha na vec, pretože rasizmus má na východ od nás často divokejší štýl ako smerom južne od Európy.


Bodka za správami

A záverom ešte jedna rada, ktorú zvyčajne dávam v Inštruktorských kurzoch potápania:
„V žiadnom prípade sa nedaj zatiahnúť do debaty, či sa zdrž akýchkoľvek poznámok na uvedené 3 témy.
- náboženstvo
- politika
- príjmy
Rozhodne si tým ušetríš veľa nepríjemností. Uchýl sa preto radšej k bezpečným témam, akými sú:
- počasie
- šport
ale predovšetkým
- potápanie a všetky tie krásne zážitky s nim spojené

 

Anna Kmeťová

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 8. januára 2016