Pro Dive Chorvátsko 
 

Komunikácia v potápaní

                                                                                                                         Pridané 20.1.2011

 

Účelom komunikácie je výmena informácií. V potápaní, je získavanie a výmena informácií nielen zábavným doplnkom, ale často krát aj potrebnou podmienkou bezpečnej realizácie tejto aktivity. Okrem upozorňovania partnera na zaujímavosti vodnej fauny alebo flóry, komunikujeme s partnerom zvyčajne o informáciách, vzťahujúcich sa na parametre ponoru akými sú: hĺbka, čas, zásoba plynu alebo smer plávania. Esenciálnou súčasťou komunikácie je z hľadiska bezpečnosti aj signalizovanie podstaty a závažnosti akéhokoľvek problému, ku ktorému môže prísť počas potápania.


Prostriedky komunikácie

Komunikácia medzi dvoma individualitami, môže mať celú škálu rozličných foriem. Rozhovor či písomná komunikácia, patria bezpochyby medzi najčastejšie z nich. Komunikácia nás naviguje cez náš každodenný život, v ktorom plávame v mori informácií vyplývajúcich s telefonických rozhovorov, listov, kníh manuálov a hlasových odkazov.

Surfujeme po internete, sťahujeme si informácie z webu a vymieňame iné prostredníctvom elektronickej pošty. Pokiaľ rozumieme jazyku, ide nám komunikácia celkom dobre. V potápaní používame viacero druhov foriem a prostriedkov. Kľúčom k ich spoľahlivému používaniu je znalosť danej komunikácie


Prečo komunikácia zlyháva

Aj napriek množstvu spôsobov a prídavného výstroja dochádza pod vodou k viaznutiu komunikácie. Pochopenie príčin neúspešnej komunikácie nám môže významne pomôcť v prevencii pred ich vznikom.
Úspešná komunikácia predpokladá správne odoslanie a prijatie signálu ako aj znalosť spôsobu danej komunikácie na oboch stranách. Ak vyšleme vizuálny signál, musí mať príjemca možnosť ho vidieť. Ak napríklad využívame posunky, musí náš potápačský druh mať s nami vizuálny kontakt. Slabá viditeľnosť, zahmlená maska alebo iná prekážka neúmerne sťažujú čítanie týchto signálov.
Iným problémom komunikácie je určitý „protokol“.

V prípade elektronickej komunikácie, napríklad ak posielame fax, vieme aké zvuky musí náš prístroj vydávať, aby bola správa úspešne odovzdaná. Podobne aj potápači musia dodržať podobný „protokol“, aby sa ubezpečili, že náš partner je skutočne pripravený prijímať správu. Môže ním byť napríklad: poklepanie po pleci, či zakrúženie lúčom baterky, ktoré je akýmsi návestím či vopred definovaným formátom, po ktorom nasleduje vlastná správa.

Ďalším a možno najčastejším dôvodom viaznucej komunikácie je nepozornosť. Väčšinou, ak niečo výrazne zaujme naše vnímanie, strácame koncentráciu menej si všímame nášho partnera.
Nepriateľom úspešnej komunikácie je nepochopenie (nepoznanie) signálu, či symbolu alebo jeho významu. Bez verbálnej komunikácie môže prísť hoci aj k opačnému pochopeniu. Niekedy môže byť problémom aj samotná rýchlosť komunikácie.

Či už používame posunky alebo ultrazvukové komunikátory je pre lepšiu čitateľnosť najlepším riešením udržiavanie rýchlosti signalizácie na primeranej úrovni. Nespočetne veľa faktorov môže spôsobiť, že sa ku nám správa dostane skomolená alebo nezrozumiteľná. Nejasná, viaczmyselná alebo správa mimo kontext sa bude ťažko čítať pre akokoľvek skúseného partnera. Na druhej strane, ak je v tom istom okamihu naraz odovzdávaná viac než jedna správa druhému potápačovi ľahko dôjde ku mýlke.


Plánovanie pred ponorom a komunikácia

Potápanie a lietanie majú niekoľko spoločných atribútov. Jedným z nich je aj potreba správnej komunikácie. Ak sa učí nový pilot riadiť lietadlo, býva často zahltený množstvom úloh a informácií, ktoré doliehajú do jeho slúchadiel. Aj keď sa záplava leteckej komunikácie zdá nesmierne zložitá, kľúčom ku jej úspešnému zvládnutiu je poznanie toho, čo môžeme očakávať. Títo študenti sa rýchlo naučia, že špecifické informácie a pokyny prichádzajú v určitý čas a sledujú určitý nadefinovaný formát.

Akonáhle porozumieme časovaniu a formátu komunikácie, je interpretácia správy oveľa ľahšou úlohou. S postupným získavaním skúseností, je komunikácia s riadiacim centrom aj s inými lietadlami oveľa ľahšou.
Ak tieto tézy čiastočne pozmeníme, budú aplikovateľné aj pre potápanie. Určitá forma komunikácie sa očakáva v určitých fázach ponoru. Obyčajne signalizujeme „OK“ pred ponorením sa a čiastočne aj očakávame signál „problém s ušami“. Presvedčíme sa o upevnení kotvy na dne.

Kontrolujeme svoju hĺbku a smer postupu po dne, pričom si navzájom v pravidelných intervaloch monitorujeme svoju zásobu plynu. Ak sledujeme tento zaužívaný formát a postupnosť signálov, stúpa pravdepodobnosť ich správneho čítania.
Efektívna podvodná komunikácia sa začína už pred vstupom do vody. Súčasťou plánu ponoru musí byť aj zopakovanie predpokladaného spôsobu komunikácie a rozvíjanie jej protokolu.

Ďalšou súčasťou brífingu musí byť zopakovanie ručných signálov. Uvedom si, že jednotliví potápači môžu používať rozličné signály v nespočítateľnom množstve variant podľa tréningu alebo svojich skúseností. Takáto prax výrazne redukuje možnosť omylu pod vodou.

Ak mieniš používať písaciu tabuľku pod vodou, porozmýšľaj nad zopakovaním rôznych variant skratiek alebo prvkov tesnopisu pod vodou, ktoré musia byť jasné tebe aj tvojmu partnerovi. Zjednoduší to jej používanie a skráti potrebný čas na písanie pod vodou. Je tiež dôležité, aby tvoj partner vedel, kde máš písaciu tabuľku pre prípad, že ti on bude chcieť niečo dôležité „povedať“. Niektorí potápači, nosia tabuľku pripevnenú na karabínke o svoj kompenzátor, iní ju majú vo vrecku. Známe sú aj varianty, keď tablička tvorí zadnú stranu konzoly panela združených prístrojov.


Príprava na ponor

Časťou predponorovej prípravy by malo byť aj vzájomné oboznámenie sa s displejom (či funkciami) partnerovho počítača a ostatných prístrojov. Keď ti potom partner bude ukazovať niečo pod vodou na svojom manometri budeš schopný túto správu prijať.
A na koniec si zopakujte spolu svoj plán ponoru. Rozhodnite o tom, kto bude viesť alebo ktorý signál bude znamenať zmenu vedenia.

Zopakujte si aj hlavné parametre ponoru vrátane hĺbok, časov, smerov, zásoby plynov, spôsobe a režimu výstupu a pod. Ujednoťte si, ako budete o týchto skutočnostiach komunikovať počas ponoru.
Pri tejto porade určite nezabudnite zohľadniť vonkajšie parametre ponoru a prírodné podmienky.

Chladná voda, či použitie suchých rukavíc (alebo palčiakov) môže zhoršiť kvalitu posunkov. Nočné potápanie, vyžaduje navyše manéver „nasvietenia“ ruky, ktorá signalizuje. Horšia viditeľnosť veľmi obmedzuje možnosti komunikácie.
Do pozornosti treba sústrediť aj možné komplikácie, akými môžu byť problémy s vyrovnávaním tlaku alebo technická závada na výstroji. Prideľ týmto potencionálnym komplikáciám prislúchajúci spôsob signalizácie.

Zopakuj komunikáciu súvisiacu s cieľom ponoru. Takýmito, môžu byť špecifické signály spojené s obhliadkou vraku či skalného útvaru pod vodou, ktoré môžu presahovať rámec bežne používaných.


Zhrnutie

Stará poučka rímskych legionárov hovorí, že „čím viac sa sústredíme na umenie komunikácie – tým jednoduchšia bude vojenská stratégia“. S trochu nadsázky to môžeme povedať aj o potápaní. Podvodná komunikácia je možno základnou zručnosťou, ale zato nesmierne dôležitou pre bezpečné a radostné potápanie.

 

Príbuzné či súvisiace články na našom webe:
- Komunikácia v potápaní – pod vodou .
- Pokročilá komunikácia v potápaní – technickými prostriedkami .
- Komunikácia s plavidlom – z hladiny .

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 17. februára 2014