Pro Dive Chorvátsko 
 

Škorpión pod vodou

                                                                                                                        Pridané 19.11.2015

 

Je viac než pravdepodobné, že ma niektorí z Vás už po prečítaní 2. odseku nazvú bájkarom. A takmer isté, že po prečítaní 4. odseku rovno klamárom. Ale verte – neverte historku, ktorú sa chystám vyrozprávať si nevymýšľam, stala sa tak ako je napísaná a mám na ňu aj niekoľko svedkov.

V Chorvátsku, konkrétne v teplejších oblastiach Južnej Dalmácie žijú aj škorpióny. Na ostrove Korčula, kde máme potápačskú základňu, sme vypozorovali výskyt dvoch druhov. Menšieho, červeno-hnedo sfarbeného, dlhého len niekoľko centimetrov, ktorý by v pohode zaparkoval v zápalkovej škatulke. A čierneho, najmenej raz takého veľkého. A hoci (ako sa na správnych škorpiónov patrí) majú obaja na chvoste ostrí „bodák“, na ich uštipnutie sa neumiera. Miestny vravia, že viac bolí uštipnutie toho krpatejšieho s farbou červených mravcov.

Aj v onen deň, sme sa chystali na výjazd člnom, ponárať sa pri ostrove Veli Pržnjak. Všetko prebiehalo ako obvykle. Stretávka – montáž výstroja – briefing – naloženie na čln – obliekačka – odjazd. Aj príjazd na lokalitu, ustrojenie sa, vstup do vody aj začiatok zostupu prebiehali bez problémovo.

Dovtedy pokojný priebeh ponoru sa odrazu v hĺbke 27 metrov zmenil na neuveriteľný zážitok. Robert S., náš skoro už kmeňový hosť základne, ktorý dochádza na Korčulu každý rok, mal na ramene svojho neoprénového obleku škorpióna. Chudáčisko, držal sa zubami-nechtami a celý triasol pod náporom vody.

Hýbal nohami, klepietkami ba aj s chvostom s tŕňovitým výbežkom. Úplne sme zabudli na plán ponoru, či naše okolie. Namiesto rýb a ďalších morských živočíchov sme pozorovali typicky suchozemského tvora – škorpióna.

Pochopiteľne, že nás po pár minútach napadlo ho vziať nahor na vzduch. Aj sme skúšali ho strčiť do kapsy, pretože do masky si ho prekvapujúco nechcel vziať nik. Ale zistili sme, že nikto z nás nebol ochotný sa vrátiť z hĺbky niekoľko desiatok metrov na hladinu a ukončiť ponor. Nakoniec sme ho vyslali nahor prúdom vzduchu. Ktovie, či sa nestal potravou pre ryby, či vodné vtáctvo.

A to je pravda, pravda samá pravda ............


Robert, očitý svedok príbehu .....

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 9. januára 2016