Pro Dive Chorvátsko 
 

Krtko

                                                                                                                        Pridané 10.4.2013

 

Bolo to v časoch našich speleopotápačských začiatkoch. Plán sme mali skvelý. Zísť sa skoro ráno v Bratislave, autom sa svižne presunúť až na jednu planinu stredného Slovenska. Tam sme mali vstúpiť do jaskyne a (už s pomocou skupiny miestnych jaskyniarov v úlohe šerpov) prekonať dosť dlhý úsek šliapaním– šplhaním – plazením – brodením….. proste technikami zvláštnych tvorov ktorí majú v znaku netopiera.

Keď taký “krtko” v ľudskej koži, narazí na sifón (rozumej zatopenú cast chodby) a nemôže ďalej, stave sa z neho potápač. Teda – ak má guráž si zaobstarať dýchací aparát a akú-takú ochranu pred chladom vo forme staršieho obnoseného neopréne. Aj nás viedol taký jedinec – “šéf”.

Keď sme po 1,5 hod došli až na “pľac” a konečne sa zastavili (tá makačka v gumákoch, ktoré sú pravdepodobne integrálnou súčasťou uniformy jaskyniarov sa nám vôbec nepáčila), tak nás “šéf” vyzval, aby sme sa ustrojili. Prezliekali sme sa a malej plážičke medzi dvoma podzemnými riečkami v blate po kolená. Podotýkam, že kamenná stena nám pritom bránila sa riadne vystrieť. Kto nevie o čom píšeme, nech sa skúsi navliecť do podoblečka a sucháča v trištvrťovej skrini.

Potom sme šli “prekonávať” sifón. Prvý sa zanoril “šéf”, po ňom ja a nakoniec môj vtedajší pravidelný potápačský partner. No – bolo to zaujímavé. Viditeľnosť dosahovala asi 17 cm. Svoje svetlo na Godmannovej rúčke som videl len vtedy, ak som sa dotkol svojho nosa. Samozrejme ani som brvou nemykol a pomaly som sap o šnúre, ktorú šéf predo mnou rozvinul z bubna posúval kdesi vpred.

Šnúra “hrala” a tak som viac tušil než vedel, že sa čosi deje tak predo mnou, ako aj za mnou. Odrazu som rukou na šnúre narazil na skalu. Vravím si - “asi zapadla do špáry”. Ale div sa svete, všade navôkol kam som ľavou rukou hmatal bola len pevná skala. Ďalších pár desiatok sekúnd som sa pokúšal vyťahovať, či popoťahovať lanko. Ale nič, márne som sa krútil. Skala nepovolila a ja som voľky nevoľky (samozrejme už za nulovej viditeľnosti) technikou odrážania sa cúvaním vytlačil môjho zadného partnera zo sifónu späť do suchej časti chodby.

Po niekoľkých minútach, ktoré sme s parťákom strávili v družnej debate o skvelej viditeľnosti (on pochopiteľne nevidel počas toho 5 minútového ponoru vôbec nič) sa vynoril aj “šéf”. Použil niekoľko expresívnych výrazov a naznačil, že – “on tú kulisu v pohode podplával”… Nasledoval druhý pokus. Podľa inštrukcií “šéfa” som sa tlačil viac vľavo a snažil sa splynúť s pieskovým podložím.

Výsledok bol však identický. Opäť som bol na tom istom mieste, obklopený pevnou horninou a nášho “šéfa” nikde. On sa proste nejakým pre mňa nepochopiteľným spôsobom dostal cez skalu na druhú stranu. A tak opäť v absolútnej tme ohmatávam stenu, poťahujem šnúru, počítam nádychy a pritom kopem zadného partnera do masky. Po pár minútach to opäť vzdávam a zaraďujem spiatočku.

Tento krát sme po vyplávaní na vzduch ticho a už nediskutujeme. Posunkom ponúkam môjmu parťákovi možnosť, aby šiel na ďalší pokus ako druhý on, ale len mávne rukou. Aj cez masku mu čítam z očí, že už definitívne stratil motiváciu.

A potom sa vynára šéf. Nemôžem na tomto mieste reprodukovať jeho slová, najmä nie prirovnania, ktorými popisoval naše schopnosti a odvahu. Na ďalší pokus sme už nešli. Jednoducho jeho návod, ako prekonať skalnú kulisu, sa nám nezdal bezpečný a v súlade s našim chápaním potápania. Po “šéfových” slovách, že: “to musíte pri úplnom výdychu zadržať dych a podhrabávaním sa posúvať vpred … veď sú to len 2-3 metre…”, sme sa bez komentára začali vyzliekať.

Veľkú slávu sme teda neutŕžili. Miestny sa pochechtávali, padali poznámky o mäkkých paštikároch a šéf bol zjavne sklamaný. Môj parťák už pri východe z jaskyne, na margo nášho 6 minútového ponoru po celodennej drine len poznamenal: “…..a čo som krtko?”



 

meno radšej neprezradím - ale vtedy ešte začínajúci jaskynný potápač
Napíš
redakcii

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 9. januára 2016