Pro Dive Chorvátsko 
 

Rozdelenie a typológia počítačov

 

                                                                                                             Pridané 5.3.2017

 

 

V ranných dobách používania elektroniky pod vodou, v časoch keď bolo možné v Československu dostať len Uwatec (a Suunto bolo ešte v plienkach), sme sa ako budúci predajcovia počítačov snažili o nejakú systematiku. Zo súdobej klasifikácie prístrojov potom vychádzali nielen Inštruktori, lektori a tvorcovia manuálov, ale aj bežní smrteľníci a zostavovatelia cenníkov v potápačských obchodoch.

S príchodom nových technológií, ktoré značne rozšírili možnosti podvodných počítačov, ako aj zmien v potrebách potápačov, keď svetlo sveta uzrelo potápanie so zmesami, sa postupne menila aj ich klasifikácia a rozdelovanie na jednotlivé typy.


Pôvodná klasifikácia

V roku 1997 som vo svojom vlastnom manuály rozdelil počítače na:

- „VZDUCHOVÉ“ versus „NITROXOVÉ“ ...................................... z hľadiska schopnosti zvládať výpočty pri potápaní so stlačeným vzduchom, oproti tým prístrojom, ktoré pracovali aj s kyslíkovo obohatenými zmesami Nitroxu,
- „NÁRAMKOVÉ“ versus „KONZOLOVÉ“ .................................... z hľadiska ich nosenia na zápästí, či umiestnenia na HP hadici v združenom panely prístrojov,
- „SAMOOBSLUŽNÉ“ versus „TOVÁRENSKÉ“ ........................... z hľladiska možnosti výmeny batérie užívateľom, či nutnosti ich odosielania do autorizovaného servisného centra.


Niekedy v polovici 90-tych rokov, sa k týmto klasifikačným parametrom pridalo aj hľadisko:
- plynovej integrácie prostredníctvom „VYSIELAČA“ alebo prenosu tlaku cez „HP HADICU“,
- osvietenia displeja „TRVALÉ“ – „ČASOVO LIMITOVANÉ“ respektíve „PASÍVNE“ versus aktívne,
- veľkosti, rozdeľujúce prístroje na „BEŽNÉ“ a menšie v takzvanom „HODINKOVOM“ formáte,
- a ďalšie.

Prelom tisícročia zastihol výrobcov počítačov v situácii, keď boli schopní do jediného prístroja vtesnať všetky režimy (free – rec – tec aj gauge mode). Napriek tomu (predpokladajme, že z komerčných dôvodov) nikdy nevyrábali celkom univerzálny prístroj, ale počítačom prideľovali maximálne 2 režimy. Asi tak chceli ich majiteľov si zakúpiť viac prístrojov. A tak sme boli svedkami toho, že sa na pulty obchodov dostávali takzvané:

- školské/rentalové verzie, schopné pracovať v režimoch VZDUCH/NITROX,
- počítače určené pre nádychové potápanie v móde FREE DIVING kombinované s bottom timerom v režime GAUGE,
- inštruktorské verzie, určené pre prácu v režimoch VZDUCH/NITROX/GAUGE ale postrádajúce možnosti merania v prostredí nádychového potápania.


Súčasná typológia

Vychádza skôr z hľadiska, komu je vlastne prístroj určený. Tak sa stretávame s rozdelením počítačov na takzvané „REKREAČNÉ“ a „TECHNICKÉ“.

Pre „REKREAČNÉ“ prístroje je typická jednoduchosť, automatizovaná činnosť a ľahká obsluha. V mnohých prípadoch, najmä u náramkových modelov hodinkového typu s nápaditým dizajnom, sa počítače stávajú tiež módnym doplnkom. Možno ich prostredníctvom dáva ich majiteľ svojmu okoliu na vedomie, že patrí k potápačom.

Celkom iný signál do svojej komunity vysiela technický potápač, ktorý má najnovší prístroj typologicky zaradený medzi „TECHNICKÉ“ počítače. Vyznačujú sa robustnejšou konštrukciou a to častokrát aj na úkor ich veľkosti. Ich displeje, vzhľadom na zhoršené podmienky viditeľnosti, v ktorých sa tieto aktivity zvyčajne realizujú, sú oveľa lepšie čitateľné. Dôležitá je tiež ovládateľnosť obslužných prvkov aj v hrubých rukaviciach. Jednoduchosť používania pritom zvyčajne musela ustúpiť väcšej slobode a individualizácii ich nastavenia.


 

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 30. marca 2017