Pro Dive Chorvátsko 
 

História a vývoj počítačov IV. (1987 - 1990)

                                                                                                                                  Pridané 6.6.2013

 

Rozsiahle využitie mikroelektroniky na sklonku 80-tych rokov minulého storočia v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, prinieslo svoje ovocie aj v oblasti potápania. Vývojové laboratóriá spolu s producentmi potápačského výstroja skonštruovali počítače, ktoré presne kontrolovali celý režim potápača vo všetkých jeho fázach a poskytovali mu komplexné informácie k regulovanému návratu na hladinu. Súčasne rešpektovali pravidlá bezpečného potápania odrážajúce poznatky súdobej medicíny. Tieto prístroje znamenali významný pokrok vo vybavení potápača a zaistení jeho osobnej bezpečnosti. Zoznámme sa spolu s najkvalitnejšími reprezentantmi týchto prístrojov.

 

 

 

1987

Uwatec ALADIN


V roku 1987, vyrobila švajčiarska firma Uwatec svojho slávneho ALADINA. V Európe sa stal ALADIN natoľko obľúbený, že v potápačskom žargóne celkom vytlačil výraz pre „potápačský počítač“. Mal pomerne slušnú výdrž batérie a predával sa za priaznivú cenu. Jeho hlavným nedostatkom bola absencia zobrazovania bez-dekompresných časov medzi ponormi.

ALADIN bol kompaktný a spoľahlivý prístroj, ktorý sa dokonca prostredníctvom spoločnosti Beuchat dobyl aj americký trh. Predával sa pod názvom G.U.I.D.E. ale niektorí distribútori ho označili aj ako BLACK FOX.

 

 

Displej

Viacerí potápači ocenili celkovú čitateľnosť a prehľadnosť poskytovaných údajov. Displej prístroja totiž udával vždy len také informácie, ktoré potápač v danom okamihu potreboval. Prístroj sa dal zapnúť dotykom kontaktov, alebo sa zapínal automaticky zanorením do hĺbky väčšej ako 0,5 metra.

 

Poskytované informácie:

- okamžitá hĺbka
- maximálna dosiahnutá hĺbka (pokiaľ je väčšia než okamžitá)
- čas zanorenia
- zostatkový čas pre bez-dekompresný zostup
- dekompresné zastávky
- varovný signál pri nebezpečenstve dekompresnej nehody
- povrchový interval
- kategória nadmorskej výšky (pri potápaní v horských jazerách)
- údaj z pamäti (pre posledných 5 zostupov)
- indikácia režimu prístroja
- varovný signál pri poklesu napätia batérie

Časy a hĺbky

Okamžitá hĺbka bola umiestnená na pozícii s označením „DEPTH“ a udávaná bola s presnosťou na desatinu metra až do hĺbky 99,9 m. Maximálna hĺbka na pozícii „MAX DEPTH“ sa udávala v prípade, že bola väčšia než aktuálna hĺbka.

Čas od zanorenia bol na pozícii „DIVE TIME“ a udával čas od okamihu prekročenia hĺbky 1,2 metra v minútach. V priebehu ponoru na tejto pozícii blikala dvojbodka v sekundovom rytme. Displej bol trojmiestny a rátal s maximálnym časom 999 min.

 

Dekompresia

Výpočet dekompresie bol založený na výsledných prácach profesora Dr. A.A. Buehlmanna – Dekompresia a dekompresná choroba. Na pozícii „DECO INFO“ bol uvedený čas, ktorý zostával do konca bez-dekompresného limitu zostupu. Displej bol dvojmiestny, takže v prípade dlhšieho času než 99 min, uvádzal prístroj stále hodnotu 99. Po vyčerpaní času bez-dekompresného limitu zostupu sa na tejto pozícii objavilo blikajúce DEC 9, DEC 6, DEC 3 atď. Takýmto spôsobom ALADIN zobrazoval hĺbku prvej vynútenej (najhlbšej) dekompresnej zastávky.

Pri dekompresii bolo potrebné zostať na dekompresnej zastávke tak dlho, pokiaľ sa neobjavil ďalší postupný údaj (DEC 6, DEC 3 a pod.) Rýchlosť výstupu nemala prekročiť 10 metrov/min. Vynorenie sa bolo možné, ak sa objavil údaj 99 označujúci bez-dekompresný zostup.

Vynútené zastávky zodpovedali svojimi dĺžkami tabuľkám Dr. Buehlmanna z roku 1987. Rovnako odrážali aj skúmanie dekompresie pri potápaní vo vyšších nadmorských výškach.

 

 

Núdzový režim

Pri nedodržaní dekompresnej zastávky, ALADIN protestoval na pozícii „DIVE“ blikaním až potiaľ, kým sa potápač nevrátil na príslušnú dekompresnú zastávku alebo hlbšie. V opačnom prípade prístroj prestal spracovávať ďalšie výpočty a slovo DIVE blikalo aj po vynorení sa na hladinu, aby tak upozornil svojho užívateľa na nebezpečenstvo dekompresnej nehody. Súčasne všetky ostatné údaje na displeji „zamrzli “.

 

Prístroj na hladine

V prípade opakovaného zostupu, vychádzal ALADIN zo zachovaných údajov. Po vynorení sa „vyčkával“ 10 min, či nedôjde k ďalšiemu zostupu. V kladnom prípade ich pripočítal k predchádzajúcemu, v opačnom údaje zostupu uzavrel a uložil do pamäte.

Na displeji sa vtedy objavil na pozícii znak „SUR“ (surface – povrch) a prístroj začínal počítať čas povrchového intervalu až do ďalšieho zostupu. Po 12 hodinách sa samočinne vypol a údaj sa následne uložil do pamäti prístroja.

 

Vyššie nadmorské výšky

Prístroj sa dal použiť vo výškach až do 4000 metrov, pri teplote vody od -10 do +50 stupňov Celzia. Aj keď sa ALADIN po zanorení spúšťal automaticky, výrobca doporučoval najmä manuálny spôsob jeho zapnutia. Nevyhnutný bol pri potápaní vo vyšších nadmorských výškach, kde si prístroj sám analyzoval hodnotu atmosférického tlaku. V prípade, ak tak potápač neučinil, počítač na displeji zobrazil písmená „ERR“ (error = chyba). Následne bolo potrebné ho na pár sekúnd vybrať z vody. Pokiaľ do 10 min od ručného zapnutia nedošlo k zanoreniu, ALADIN sa samočinne vypol.

Prístroj rozlišoval a zobrazoval na displeji 4 kategórie nadmorskej výšky:
A0.....0-750 m.n.m.
A1.....750-1550 m.n.m.
A2.....1550-2600 m.n.m.
A3.....2600-4000 m.n.m.

 

Logbook

Prístroj si ukladal do pamäti posledných 5 zostupov (do hĺbky väčšej než 1,2 m a po dobu dlhšiu než 3 min). Pamäť sa vyvolávala dotykom kontaktov. V takom prípade sa pod označením „DIVE 1“, zobrazili údaje posledného zostupu (max. hĺbka, čas zostupu a predchádzajúci povrchový interval). Ďalším dotykom sa zobrazil predchádzajúci zostup „DIVE 2“ atd. Ako náhle napätie zdroja pokleslo pod určitú hranicu, na displeji sa objavil blikajúci signál „BAT“. Vzhľadom k minimálnej spotrebe udával výrobca Uwatec životnosť 3,6 V líthiovej batérie až cca 5 rokov (alebo 800 zostupov).

 

Prevedenie

Dekompresný prístroj ALADIN sa vyrába v dvoch verziách. V paneli spoločne s vodotesným manometrom alebo samostatne, v náramkovom prevedení. Podľa katalógov z tých čias, sa predával sa za približne 550 DM.

 

1988

Dacor MICRO BRAIN


Ďalším potápačským mikropočítačom z dielní švajčiarskej firmy Divetronic AG, sa stal MICRO BRAIN. Vývojovo nadväzoval na predchádzajúci model DECO-BRAIN. Potápačov, v tých časoch zaujali najmä malé rozmery a nízka hmotnosť len 100 gramov. Často ho preto nazývali aj jeho „malým bratom“. Na americkom trhu ho predstavil Dacor v rámci najväčšej svetovej potápačskej výstave DEMA (Diving Equipment Manufacturers Association) v New Orleans.

MICRO BRAIN bol konštruovaný pre maximálnu bezpečné potápanie hlavne v oblasti bez-dekompresných ponorov. Tomuto hľadisku bol podriadený aj návrh displeja, obzvlášť potom jeho grafická časť, ktorá umožňovala ľahkú a rýchlu orientáciu.

 

 

Hardware

Nárazu vzdorné puzdro, bolo vyrobené z polyamidu vyztuženého sklenenými vláknami. Displej chránil pred poškodením posuvný kryt. MICRO BRAIN neobsahoval žiadne mechanické ovládacie prvky, ani žiadne tesnenia. Všetko bolo zaliate silikónovou hmotou, zaručujúcou dokonalú tesnosť. Aktivácia prebiehala automaticky, ponorením do vody, alebo ručne – dotykom navlhčenými prstami na dva senzory. Ak nedošlo po ručnom zapnutí do štyroch minút k ponoru, prístroj sa sám vypol.

MICRO BRAIN bol prvým počítačom, ktorý používal špeciálne dizajnovaný chip na zníženie spotreby batérie. Napájacie líthiové batérie mali životnosť 10 rokov pri približne 100 zanoreniach za rok.

 

Software

MICRO BRAIN bol dizajnovaný pre potápanie so vzduchovým prístrojom, do nadmorskej výšky maximálne 2000 metrov. Švajčiarski konštruktéri, použili osvedčený výpočtový systém ZHL-6 a novú programovú verziu P2-3. Algoritmus výpočtu dekompresie (občas popisovaný ako „adaptovaný Dacor“) od Dr. Maxa Hahna matematický modeloval saturáciu a desaturáciu šiestich druhov tkanív, s polčasom sýtenia 4-397 min. V tom čase sa jednalo o prvý počítač, s modifikovaným 6-kompartmentovým ZHL modelom. Súčasne bol konzervatívnejší ako Spencerove bez-dekompresné limity.

Prístroj priebežne vypočítaval hĺbky a časy dekompresných zastávok, bezdekompresné časy, prípadne opakované ponory. Mikropočítač tiež obsahoval obvody pre automatickú „sebakontrolu“ všetkých funkcií.

 

Displej

Všetky informácie sa zobrazovali na displeji z tekutých kryštálov (LCD). Bol rozdelený na 3 časti, s neobvyklým diagonálnym sklonom 45 stupňov. Preto sa prístroj upínal výhradne len na ľavé zápästie.

Horná tretina slúžila k digitálnemu meraniu času pod vodou, automaticky od hĺbky 1,5 metra. Maximálna dĺžka ponoru bola 199 min. Ak nebol dostatočne vylúčený zbytkový dusík, objavil sa vľavo varovný text DO NOT FLY.

Stredná tretina informovala o hĺbke ponoru s presnosťou 30 cm. Maximálne prípustná hĺbka bola 100 m. Vpravo od tohto údaja sa objavil varovný text OUT OF RANGE pri vynechaní dekompresnej zastávky, alebo ak hĺbka dekompresnej zastávky ležala v hĺbke pod 30 m. Výpočty sa potom prerušili.

Displej hĺbky a času mali ešte dve spoločné funkcie. Pred ponorom sa postupne zobrazovala hĺbka po 3 metrových „skokoch“ (do 40 m) a k nej zostávajúci bez-dekompresný čas. Po ponore, sa potom z pamäti vyvolávala maximálna hĺbka a čas predchádzajúcich šiestich ponorov. Pri opakovanom ponore bol realizovaný nový výpočet zostávajúceho bez-dekompresného času.

Spodná tretina, bola najdôležitejšou časťou pre bezpečný pobyt potápača v oblasti bez-dekompresných časov. Bola prehľadne riešená, vo forme dynamického grafického trojuholníka. Ten bol tvorený siedmimi čiernymi úsečkami, usporiadanými do zostupných stupňov. Každá reprezentovala zostávajúci bez-dekompresný čas v min, ktorý bol na nej uvedený ako sprievodný údaj (30,15,8,4,1,0). Najvyššia a najdlhšia úsečka mala znak dvojité plus (++) a znamenala čas dlhší ako 30 min.

 

Grafika

Ak potápač klesal alebo stál na mieste, čas sa skracoval, úsečky postupne mizli a trojuholník sa zmenšoval. Ak mu zostávala posledná minúta, blikala najmenšia časť označená ako 0. Pri výstupe naopak dochádzalo k zväčšovaniu plochy trojuholníka.

Medzi strednou a spodnou tretinou displeja boli vedľa seba umiestnené tri varovné upozornenia:

- ASCENT – blikal pri prekročení prípustnej rýchlosti výstupu 12-15 m/min, alebo pri prekročení bez-dekompresného limitu

- DECOSTOP – blikal, pri nutnosti dekompresnej zastávky

- DESCENT – blikal pri vynechaní dekompresnej zastávky

 

Perlička na záver

Prístroj mal pamäť ponorov, ktorá poskytovala časy a hĺbky 6 zostupov, uskutočnených v rámci posledných 48 hodinách. Túto pamäť bolo však možné vymazať magnetom, ktorý bol súčasťou príslušenstva. MICRO BRAIN tak mohol byť zapožičaný prakticky ihneď inému potápačovi, pokiaľ jeho majiteľ sám neplánoval ďalší ponor. Ostatné súdobé počítače túto možnosť nemali a boli preto neprenosné po dobu desaturácie organizmu.

 

Sherwood SIGMATECH


Ďalším prídavkom do rodiny počítačov z roku 1988, bol Sherwood SIGMATECH. V podstate to však bol SKINNY DIPPER od Orcy, zakomponovaný do konzoly spolu s vodotesným tlakomerom.

 

 

Discover Diving Magazine


Spomeňme aj skutočnosť, že históriu počítačov v roku 1988 ovplyvnil aj americký mienkotvorný potápačský časopis Discover Diving Magazine. Jeho redakcia uverejnila 4-dielny seriál článkov, v ktorom širšej verejnosti vysvetľoval podstatu a funkčnosť potápačských počítačov. Súčasťou série boli tiež užívateľské testy a porovnanie týchto prístrojov.

 

Ďalšie modely z roku 1988

Mnohí výrobcovia v tomto roku rozšírili rodinu svojich počítačov, alebo k existujúcim modelom pridali nový rad funkcií. Kľúčovými inovačnými subjektmi boli predovšetkým:
- Suunto
- Orca
- Oceanic
- U.S. Divers
- Dacor
- Uwatec.

 

Suunto

Suunto predstavilo revidovanú verziu Suunto SME-ML pod názvom R1 (v USA ho distribuoval Sea Quest). Novinkou, okrem možnosti vyvolania a zobrazovania numerických údajov popisujúcich profil uskutočneného ponoru, bol aj údaj o maximálne dosiahnutej hĺbke, ktorý bol na displeji po celý čas ponoru.

 

Orca

Orca sa zatiaľ u svojho modelu SKINNY DIPPER borila s problémom netesností v oddelení puzdra, v miestach kde bol uložený zdroj počítača. Za chybou stáli netesnosti na viečku zdroja. Orca to nakoniec vyriešila konštrukciou celkom nového, oveľa masívnejšieho puzdra. Takto redizajnovaný SKINNY DIPPER bol premenovaný na MARK II. Jeho LCD displej bol užívateľsky vylepšený, mal jasnejší kontrast a väčšie číselné údaje.

 

Oceanic

Oceanic realizoval úpravy v algoritme, používanom v modeloch DATAMASTER II a predstavil tiež svoj DATAMASTER SPORT. V rámci tejto zmeny adaptovali Powell-Rogersov model, ktorý spôsobil, že DATAMASTER SPORT bol vzhľadom na ponúkané časové limity menej reštriktívny, ako jeho predchodca. Mal tiež väčšiu hĺbkovú kapacitu.

 

U.S. Divers

Aj U.S. Divers realizovalo podobné zmeny na svojom DATA SCAN 2 a predstavili aj jeho následovníka, verziu DATA SCAN 3.

 

Dacor

Dacor Corporation, spravilo na svojom prístroji MICRO BRAIN pomerne veľké množstvo úprav, až nakoniec tento upgradeovaný model premenoval a predstavil MICRO BRAIN PLUS. Zakladal sa na posledných výskumoch Dr. Hahna a Dr. Buehlmanna. Tento 6-tkaninový kompartmentový počítač pracoval s novým programom P-4, ktorý zohľadňoval polčasy s hodnotami 6-600 minút.

Nezabudnime spomenúť enormnú kapacitu pamäte prístroja (EEPROM), schopnú v sebe uchovávať takmer nekonečné množstvo dát z ponorov, až po hranicu svojej životnosti. Pravda, máme tým na mysli len: poradie (počet) maximálnu dosiahnutú hĺbku a celkový čas ponoru.

Telo prístroja malo veľmi anatomický tvar, s ideálnym náklonom displeja, ktorý ovplyvnil viacerých výrobcov až podnes.

 

Uwatec

Aj Uwatec priniesol inováciu svojho ALADINA vo forme ALADINA PRO. Oproti svojmu predchodcovi, dokázal medzi ponormi listovaním zobrazovať bez-dekompresné časy umožňujúce plánovanie ponorov. Navyše bolo varovanie rýchleho výstupu doplnené aj o akustický signál.

 

 

Na americkom trhu sa objavili aj ďalšie počítače, vyrábané firmou Uwatec. U.S. Divers predstavilo dva kompletne nové modely MONITOR I. a MONITOR II. Tieto švajčiarske počítače používali konzervatívnejší Buehlmanov dekompresný model. Zahŕňali aj šesť tkanivové kompartmenty z polčasmi od 6 do 320 minút. MONITOR I. bol považovaný za bez-dekompresný počítač, zatiaľ čo Monitor II. plne dekompresný prístroj.

 

1989

DELPHI


Na sklonku roku 1989 predstavila Orca svoj v poradí ďalší počítač. Volal sa DELPHI a vyznačoval sa zbrusu novým dizajnom. Delphi bol veľmi komplexný systém, ktorý poskytoval nielen dekompresné informácie, ale aj niekoľko prídavných funkcií. Niesol v sebe mnohé z vlastností obsiahnutých v EDGE a informácie o zbytkovom vzduchovom čase. Stal sa tiež prvým počítačom, ktorý umožňoval vyvolanie a stiahnutie profilu ponoru do osobného počítača typu MAC/PC.

Na scénu prišiel aj Mares a predviedol svoj počítač MENTOR. Zasvätení však vedia, že šlo len o prístroj DELPHI, predávaný pod inou značkou. Navyše okýptený o grafický záznam simulácie saturácie tkanív potápača.

 

 

TEKNA


Významnou novinkou americkej firmy Tekna bol mikropočítač – digitálny dekompresometer. Prístroj sa uvádzal do chodu zanorením a pracoval bez akýchkoľvek tlačidiel a spínačov celkom automaticky. Okrem digitálnych údajov mal displej tiež jednoduché piktogramy k orientačnému zisteniu stavu. Dekompresometer umožňoval vypočítať bez-dekompresné limity (hĺbku aj čas) pre ďalší zostup.

 

 

Prístroj s hmotnosťou 170 gramov, mal vonkajšie rozmery: 640 x 640 x 430 mm. V súlade s dobou indikoval nielen priebežnú a maximálne dosiahnutú hĺbku, čas na dne a povrchový interval, ale aj zbytkový čas bez-dekompresného limitu, dekompresné zastávky atď.

Okamžitú hĺbku 0-200 stôp (0-67 m) udával s presnosťou 1 stopy. Údaj začal blikať pri prekročení výstupovej rýchlosti s hodnotou 60 ft/min (20 m/min). Maximálna hĺbka 200 ft (67 m) v násobkoch 9 ft (3 m), sa zaokrúhľovala na celú desiatku stôp hore a zostávala na displeji, až pokiaľ nebola prekročená pri ďalšom zostupe.

Čas na dne 0-999 min začal bežať pri zanorení do hĺbky väčšej ako 2 metre (6 stôp) a zastavil sa pri výstupe v hĺbke menšej ako 4 stopy (1,2 m). Pokiaľ čas povrchového intervalu neprekročil 10 min, pri ďalšom zanorení sa pričítal k času na dne.

Displej s povrchovým intervalom (0-12 hod), začínal bežať pri výstupe v hĺbke menšej ako 1,2 m (4 stopy). Logbook prístroja registroval počet zostupov od 1-9.

Obrazovka udávala čas, ktorý zostával, aby bol zostup bez-dekompresný podľa štandardných tabuliek amerického námorníctva pre športových potápačov (0-199 min). Do vypršania bez-dekompresných limitov piktogram absorbcie N2 (15 segmentov) orientačne ukazoval postupné sýtenie potápača dusíkom.

Dekompresný režim (zastávky po 3 m), sa aktivoval v okamžiku prekročenia bez-dekompresného limitu a indikoval prvú dekompresnú zastávku. Po uplynutí príslušnej doby sa na displeji objavila ďalšia dekompresná zastávka, alebo pokiaľ bolo možné sa vynoriť, displej zhasol.

Po uplynutí povrchového intervalu 12 hodín sa v okienku, objavil piktogram lietadla. Prístroj tak informoval užívateľa, že už môže bezpečne letieť lietadlom.

Niekoľko hodín pred nutnosťou výmeny zdroja (3V líthiová batéria Tekna), sa objavil na displeji symbol BAT.

 

1990

Modely roku 1990


Už v prvých mesiacoch roku 1990, sa na trhu potápačských počítačov objavilo hneď niekoľko nových modelov. Výrobcovia začali uvádzať stále dokonalejšie prístroje, s celým radom prídavných funkcií.

 

Oceanic

Oceanic predstavil svoj DATAMAX SPORT. Tento jednoduchý prístroj, pracujúci na základoch Powell-Rogersových výskumov, bol pokračovateľom pôvodného modelu DATAMASTER SPORT. Identický počítač distribuoval aj Sherwood pod menom SOURCE.

 

Tekna

Aj spoločnosť Tekna, ukončila finálne testy a začala distribuovať svoj vlastný počítač s názvom COMPUTEK. Jeho prvenstvom sa stalo na svete prvé podsvietenie displeja. Unikátne bolo aj použitie jednoduchých grafických ikon. Prístroj používal 8 tkanivových kompartmentov s polčasmi od 8 do 689 minút. COMPUTEK poskytoval kompletný informačný servis, pretože zahŕňal aj funkcie tlaku vzduchu.

 

Uwatec

Uwatec prostredníctvom firmy Beuchat (svojho zástupcu v Severnej Amerike), uviedol na trh ALADIN SPORT. Podobne aj Parkway/Imperial začal distribúciu svojho počítača LEGEND. Ale LEGEND bol vlastne len starý známy ALADIN PRO.

 

 

Scubapro

V Európe, predstavilo Scubapro dve nové verzie počítačov z dielne Divetronic AG (výrobcu slávneho DECO BRAINU). Boli to prístroje s názvami NC-11 a DC-11. Tieto nové počítače, ktorým bol pridelený pokročilý software piatej generácie P-5. Vo svojom programe vylepšili problémy, predtým vyskytujúce sa v skorších modeloch a vzťahujúce sa na realizáciu reverzných profilov ponorov.


 

 

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 30. marca 2017